Denník N

Ako španielska chrípka ohrozila a napokon urýchlila schválenie volebného práva pre Američanky

Na archívnej fotografii sú predstaviteľky amerického hnutia za práva žien z roku 1896. V strede sedí ich vtedajšia líderka Susan B. Anthonyová. Foto - Flickr
Na archívnej fotografii sú predstaviteľky amerického hnutia za práva žien z roku 1896. V strede sedí ich vtedajšia líderka Susan B. Anthonyová. Foto – Flickr

Postavenie žien sa počas prvej svetovej vojny posilnilo, ale sufražetky sa báli, že ich ciele im zabráni dosiahnuť epidémia. Nakoniec ešte viac zvýraznila úlohu žien v spoločnosti.

Počas pandémie spoločnosť zrazu „objavila“, aké potrebné, ale často zaznávané sú profesie vykonávané prevažne ženami. Zrazu sme si uvedomili, čo všetko je naložené napríklad na sestričky, opatrovateľky, pokladníčky v supermarketoch, učiteľky a že ich doma ešte čaká aj starostlivosť o ich rodiny. Hovoríme aj o ekonomickej a psychologickej záťaži osamelých matiek či žien, čo sa roky starajú o chorých príbuzných.

Otázkou však je, či si po návrate do „normálu“ na tieto ženy, ktorým teraz hovoríme hrdinky, vôbec spomenieme a hlavne či si na ne spomenú politické elity a urobia aj niečo pre zlepšenie kvality ich života. Lebo ten je stále ovplyvňovaný rodovou nerovnosťou.

Z histórie máme príklady, keď veľké spoločenské, ekonomické či politické otrasy viedli k tomu, že sa „ženské témy“ dostali na popredné miesta celoštátnej agendy. Nebolo to však zadarmo, nebolo to vôbec ľahké, často sa to už zdalo načisto stratené a vyžadovalo si to od žien a ich spojencov nemalé obete.

Vojna a chrípka

Americké sufražetky sa o získanie volebného práva pre ženy snažili od polovice 19. storočia. Lobovali, protestovali, rozprávali o svojej agende na politických zhromaždeniach, v salónoch progresívnych žien aj pred Bielym domom. Niektoré boli označené za radikálky, boli aj väznené a vo väzení napríklad nútené do jedla ohavnými metódami, keď držali hladovku.

Postupne však pribúdali (hlavne západné) americké štáty, v ktorých ženy mohli voliť buď vo všetkých, alebo len v niektorých voľbách (zväčša lokálnych, do školských či mestských rád). Existovali aj štáty, kde takéto práva mali ženy len v niektorých mestách. Cieľom sufražetiek však bolo, aby bol prijatý ústavný dodatok, ktorý by garantoval volebné právo ženám na federálnej úrovni vo všetkých štátoch.

Rok 1918, keď boli voľby do kongresu a mali sa konať aj referendá o ženskom volebnom práve vo viacerých štátoch, bol pre sufražetky kľúčový. Mali na svojej strane sympatie verejnosti, lebo prvá svetová vojna povolala na front niekoľko miliónov amerických mužov (ale aj 20-tisíc vojenských zdravotných sestier) a ženy ich úspešne nahradili v továrňach, na poliach, v nemocniciach či v profesiách, ktoré sa považovali za výhradne mužské. To presvedčilo aj prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý im dal svoju podporu.

„Na ženy sa začalo nazerať ako na vlastenky. Ľudia zrazu ženy vnímali ako neuveriteľne cenné pre americkú spoločnosť,“ povedala v The New York Times profesorka histórie Allison Langeová. Podľa nej ženy ukázali, že sú schopné nielenže si samy na seba zarobiť, ale ešte aj podporovať svoje rodiny či manželov, napríklad keď sa z frontu vrátili v zlom zdravotnom stave. Sufražetky tvrdili, že keďže ženy sú pre spoločnosť prínosom, mali by mať aj právo spolurozhodovať o tom, ako bude vyzerať a kto ju bude viesť. Toto sa „predávalo“ lepšie ako v tej dobe pre mnohých nepochopiteľné tvrdenie o rovnosti medzi ľuďmi bez ohľadu na ich rod či rasu.

„Zo žien sme v tejto vojne urobili svoje partnerky. Máme im priznať len spoluúčasť na utrpení, obetách a drine a nie v privilégiách?“ pýtal sa prezident Wilson, keď obhajoval volebné právo žien.

Lenže potom prišla pandémia španielskej chrípky. Tá nielenže kosila hlavne mladších ľudí, medzi nimi vojakov oslabených z frontu a žijúcich v nevyhovujúcich hygienických podmienkach, ale spôsobila aj to, že sa zastavil politický a sociálny život, ľudia sa zdržovali doma, ženy ošetrovali chorých alebo samy zápasili s chorobou.

Zrazu bolo nevhodné hovoriť o volebnom práve, občania aj politici mali celkom iné starosti, ako počúvať ženy, prispievať na ich kampane finančne či svojou politickou alebo spoločenskou váhou. Navyše, nebola to téma, ktorá by ľudí spájala, skôr ich rozdeľovala, čo ukázali aj predchádzajúce hlasovania o ústavnom dodatku o volebnom práve žien. Snemovňa reprezentantov ho schválila, senát s rozdielom dvoch hlasov nie.

Všetko je proti nám

„Všetko a všetci sa sprisahali proti sufražetkám. Ešte aj tá chrípka,“ napísala frustrovane jedna z aktivistiek.

Chrípka do postele poslala nielen viacerých politikov, okrem iného aj z vedenia snemovne reprezentantov a senátu, ale aj viaceré popredné aktivistky. V kongrese z hygienických dôvodov zakázali návštevy verejnosti, takže sufražetky nemohli sledovať priebeh debaty o svojej agende, nemohli navštevovať kongresmanov. Hromadné verejné podujatia boli zakázané. Očakávalo sa a neskôr sa to aj potvrdilo, že účasť vo voľbách aj na referendách o volebnom práve bude nižšia, lebo ľudia uprednostnia svoju bezpečnosť pred občianskou „povinnosťou“.

National Geographic napríklad opisuje, ako sa dôverné strategické debaty medzi národnou líderkou jedného zo zoskupení sufražetiek Carrie Chapman Cattovou a blízkym politickým spojencom prezidenta Wilsona senátorom z Montany Johnom Walshom konali tak, že chorý senátor bol na prízemí Cattovej domu a komunikoval s ňou cez sprostredkovateľa, ktorý jej nosil odkazy na horné poschodie, kde sa sama zotavovala z chrípky.

Frustrácia sufražetiek z toho, že prídu o sympatie verejnosti a že takýto moment sa už nikdy nezopakuje, bola obrovská. Báli sa, že ak sa to nepodarí v roku 1918, keď bola Amerika zaplavená plagátmi so sestričkami označovanými za národné hrdinky, tak sa z toho ich hnutie tak rýchlo nespamätá.

Lenže pandémia dala ženám šancu opäť ukázať, aké sú potrebné. Španielska chrípka postihovala skôr mužov ako ženy, takže ich do práce muselo nastúpiť ešte viac. Mnoho lekárov bolo na fronte či zasiahnutých chorobou, a tak sa pacienti mohli presvedčiť, že nápomocné a profesionálne zdatné môžu byť aj lekárky a sestry. Mnohé ženy vrátane sufražetiek pracovali ako dobrovoľné sestry pre Červený kríž.

V novembri 1918 sa vojna skončila, ale španielska chrípka Ameriku a svet trápila ešte mesiace. V lete 1919 senát revidoval svoje predchádzajúce rozhodnutie a prijal ústavný dodatok o rovnosti volebného práva. Ešte bolo treba získať podporu troch štvrtín amerických štátov. Prišlo k tomu v auguste 1920, keď dodatok schválili v Tennessee.

Americké sufražetky po viac ako sedemdesiatich rokoch kampane mohli oslavovať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie