Denník N

Zjedia Číňania naozaj všetko, čo má nohy? Ako to vyzerá na čínskych „mokrých trhoch“

Mokrý trh v Šanghaji. Foto - Pavel Dvořák
Mokrý trh v Šanghaji. Foto – Pavel Dvořák

Autor má vyštudovaný odbor sinológie a hispanistiky, v Číne žije s krátkymi prestávkami od roku 2009

Koronavírus, ktorý dnes ohrozuje celý svet, je spájaný s trhom Chua-nan v čínskom Wu-chane. Aj preto sa takzvané „mokré trhy“ stali pre mnohých stelesnením zla. Na „mokrom trhu“ v Šanghaji nakupujem denne a za desať rokov cestovania po Číne som videl desiatky trhov. Ako v skutočnosti vyzerajú a čo vlastne Číňania jedia?

Mäso v čínskej kuchyni

Han, Liu a Li sú Číňania. Pán Han žije v 30-miliónovom Šanghaji, pán Liu na vidieku púštneho severu a pán Li pri dažďovom pralese vo výške 4000 metrov nad morom na hranici s Barmou. Sú medzi nimi tisíce kilometrov a každý z nich je z iného etnika. Keby si mali spoločne uvariť večeru, takmer určite by sa pohádali a nad delikatesami toho druhého by ohrnuli nos.

Tieto tri vymyslené osoby sú oveľa bližšie k realite Číny než legenda o tom, že Číňania zjedia všetko, čo má nohy – s výnimkou stoličky. Za jej vznik si v podstate môžu sami, pretože podobné príslovie v čínštine naozaj existuje: „Ak to lezie chrbtom k oblohe, dá sa to zjesť.“ Ide však skôr o pozostatok ešte nedávnej doby, keď Číňania pre chudobu nemali čo do úst. Dnes je to už minulosťou, no mnoho ľudí si Číňanov ešte stále predstavuje ako barbarský národ, ktorý pojedá netopiere, psy a cvrčky.

V realite Číňania v drvivej väčšine konzumujú rovnaké mäso ako my a špeciality niektorých oblastí, akými môžu byť aj spomínané psy, cvrčky či hady, im nevoňajú. Popravde, ani naše jedlo im nevonia, a v očiach niektorých Číňanov sme barbarmi, naopak, my.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Svet

    Teraz najčítanejšie