Nový prieskum: očkovať proti koronavírusu by sa dala menej ako polovica Slovákov

Ak by bola k dispozícii vakcína na nový koronavírus, zaočkovať by sa dalo iba 40,9 percenta opýtaných Slovákov a Sloveniek.

Vyplýva to z prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ prieskumnej spoločnosti MNFORCE a komunikačnej agentúry Seesame, ktorý prebiehal v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Dáta sa zbierali medzi 21. až 23. aprílom na reprezentatívnej vzorke tisíc ľudí.

Na pripomenutie, 20. apríla predstavil premiér Igor Matovič (OĽaNO) štyri fázy uvoľňovania opatrení na boj s koronavírusom a v stredu 22. apríla sa otvorili napríklad služby a obchody do 300 metrov štvorcových.

Očkovanie

Z prieskumu vyplynulo aj to, že zaočkovať by sa nedalo 27,9 percenta opýtaných a tretina ľudí nevedela na otázku o očkovaní odpovedať.

Najväčšia časť opýtaných, ktorí by sa nedali zaočkovať, svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že vakcína môže spôsobovať väčšie problémy ako koronavírus (26,4 percenta) alebo si nemyslí, že vakcína na koronavírus dokáže pomôcť (22,5 percenta).

Dodajme, že na vývoji vakcín sa usilovne pracuje na celom svete. Vedci už vyvinuli cez 90 vakcín v rôznom štádiu vývoja určených na boj s novým koronavírusom.

„Konšpiračné presvedčenia výrazne ovplyvňujú ochotu dať sa zaočkovať. Spomedzi tých, ktorí sú presvedčení, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, by sa dalo zaočkovať až 63 percent. Naopak, zaočkovať by sa nechalo iba 30 percent z tých respondentov, ktorí sú presvedčení, že vírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne,“ zhrnul zistenia v správe k výskumu sociológ Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Pôvod vírusu

Až 40,6 percenta respondentov si myslí, že nový koronavírus bol vytvorený umelo a medzi ľudí ho rozšírili zámerne. Ďalších 17 percent ľudí je presvedčených, že vírus bol vytvorený umelo a medzi ľudí unikol náhodou.

Len necelá štvrtina respondentov sa prikláňa k názoru, že vírus sa v čínskom meste Wu-chan preniesol zo zvieraťa na človeka náhodou. Tento postoj zastáva vedecká obec.

K myšlienke o umelom pôvode vírusu sa v najväčšej miere hlásili ľudia, ktorí v parlamentných voľbách volili stranu Kotlebovci – ĽSNS (82,7 percenta). „Politický extrémizmus má blízko ku konšpiračným teóriám,“ povedal v tejto súvislosti pre Denník N Klobucký.

Nasledovali voliči strán Smer SD (67,6 percenta), Sme rodina (62 percent), OĽaNO (49,3 percenta) a SaS (48,9 percenta). Prirodzený prenos vírusu zo zvieraťa na človeka najviac hájili voliči PS/Spolu (51,2 percenta) a Za ľudí (42,9 percenta).

Konšpiračné myslenie

„Vysoká miera presvedčenia o umelom pôvode vírusu medzi voličmi ĽSNS neprekvapí aj vzhľadom na to, že samotný Marian Kotleba spochybňoval pôvod koronavírusu tým, že sa o ňom vyjadroval ako o projekte či hre, vyzýval v tejto súvislosti na sledovanie alternatívnych webov a koronakrízu využíval na kritiku EÚ či šírenia hoaxov o očkovaní,“ hovorí v správe k prieskumu sociálna psychologička Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Kotleba v minulosti hovoril, že šírenie nového koronavírusu slúži ako zástierka na presvedčenie ľudí, aby súhlasili s vakcináciou. Pri očkovaním sa im vraj budú to tela vpichovať „nanočipy“, aby nad nimi iní získali kontrolu.

Lenka Připlatová, evolučná biologička z Karlovej univerzity a členka českého klubu skeptikov Sisyfos, uvedené predstavy pre Denník N v minulosti rázne odmietla: „Napríklad elektrický signál vyslaný do zadku môže človeku maximálne tak myknúť nohou, ale na viac sa nezmôže. Ak by sme chceli človeka ovládať prostredníctvom nejakého implantátu, musel by sa mu dostať do mozgu alebo aspoň do žliaz, ktoré produkujú hormóny. Vtedy by teoreticky mohol meniť ich hladiny, a teda aj náladu človeka (a ani v tomto prípade by sa na nič moc ďalšieho nezmohol).

Kým nás teda očkujú do ramien, zadku a iných veľkých svalov, čo sú dobré miesta na vyvolanie žiaducej imunitnej reakcie, ale nie na ovládanie človeka, bola by som v pokoji.“

Zrušiť povinné očkovanie detí navrhli Kotlebovi poslanci pred tromi rokmi a v dôvodovej správe ho prirovnali k pokusom nacistického lekára Josefa Mengeleho. „V minulosti vyšli s viacerými konšpiračnými teóriami, preto ma neprekvapuje, že ich voliči hlásajú ďalšie, v tomto prípade o koronavíruse,“ povedala pre Denník N psychologička Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie SAV.

Podľa nej výskumy ukazujú, že konšpiračné teórie šíria najmä tí, ktorí už zastávajú nejaké nepodložené tvrdenia, takže majú akúsi „konšpiračnú myseľ“. „Ak mám jedno nepodložené tvrdenie, ľahšie uverím aj ďalšiemu,“ dodala psychologička z SAV.

S tým súhlasí aj sociológ Klobucký. „Ľudia, ktorí už predtým verili nejakým konšpiračným teóriám, sa ľahšie chytia aj na konšpiračné teórie o koronavíruse,“ povedal vedec pre Denník N a dodal: „Ide o istý typ myslenia, ktorí súvisí s nižšou dôverou v inštitúcie a abstraktné systémy.“

Nedôvera v autority

Uvedený jav o vzťahu medzi konšpiračnými presvedčeniami a nedôverou v inštitúcie otestoval Michael Wood z univerzity v Kente a jeho tím v štúdii, ktorá vyšla v roku 2012 v magazíne Social Psychological and Personality Science.

Vedci ukázali, že tí, ktorí si mysleli, že lady Diana svoju smrť v roku 1997 fingovala, aby unikla dotieravým médiám, skôr verili aj tomu, že autonehoda, pri ktorej v Paríži zahynula, nebola výsledkom náhody, ale úmyselnej vraždy.

Lenže uvedené presvedčenia sa vylučujú – lady Diana nemôže zároveň žiť (únik pred médiami) aj nežiť (úmyselná vražda).

Podľa autorov štúdie z takých zistení plynie, že zástancom konšpiračných teórií nezáleží ani tak na tom, ktoré nepodložené presvedčenie zastávajú a ich názory spája niečo hlbšie, v tomto prípade nedôvera v autority, ktoré „určite niečo taja“. Vďaka tomu môžu ľudia zastávať aj také konšpiračné teórie, ktoré sa navzájom vylučujú.

Pocit ohrozenia

Pocit ohrozenia hral v prieskumu s ohľadom na konšpiračné presvedčenia zanedbateľnú rolu a neplatilo, že tí, ktorí považovali koronavírus za veľké ohrozenie svojho zdravia či slovenskej populácie, zastávali vo zvýšenej miere konšpiračné teórie.

Psychologička Čavojová povedala, že pocit ohrozenia nehral významnú rolu ani v iných výskumoch, na ktorých robila v minulosti. „Keď sme skúmali postoje k očkovaniu, ukázalo sa, že zástancovia očkovania a antivaxeri pociťovali podobnú mieru ohrozenia,“ povedala vedkyňa a dodala, že rozdiel v postojoch vysvetľovala „ideológia, že nesúhlasím s očkovaním, lebo sú tam čipy a vakcína vážne škodí“ (vo vakcínach nie sú čipy a predstavujú významný výdobytok – ako napísal magazín Science, najrizikovejšia je tá vakcína, ktorá sa nepodala).

Psychologička Vladimíra Čavojová a psychológ Jakub Šrol o hoaxoch a faktoch. Zdroj – YouTube/CVTI SR

Vzdelanie či ekonomická situácia

Presvedčenia, že vírus bol umelo vyrobený a naschvál vypustený, mali hlavne ľudia s nižším vzdelaním. „Čím nižšie vzdelanie, tým vyššia ochota veriť tomu, že vírus bol umelo vytvorený. Kotlebovský elektorát má nižšie vzdelanie, čo vysvetľuje, prečo práve voliči kotlebovcov zastávali konšpiračné teórie o pôvode vírusu,“ vraví sociológ Klobucký z SAV.

Pocit, že koronavírus ohrozuje ekonomickú situáciu respondenta a obyvateľov Slovenska, súvisel s konšpiračnými predstavami. „Tí, ktorí majú finančné ťažkosti, mali vo zvýšenej miere konšpiračné presvedčenia,“ povedal sociológ z SAV.

Viaceré výskumy v minulosti ukázali, že ak ľudia pociťujú bezmocnosť a hovoria, že veci nemajú pod kontrolou – napríklad z toho dôvodu, že sú vo finančnej tiesni –, upínajú sa ku konšpiračným presvedčeniam, ktoré zložitý svet premieňajú do podoby jednoduchých formúl s uchopiteľným vinníkom (Bill Gates, farmafirmy,…).

Istú rolu hrá aj skupinová identita – ak kotlebovci povedia, že vo vakcínach sú nanočipy, časť voličov to automaticky preberie a bude to šíriť ďalej. Prečo? Lebo označovať sa za oddaného fanúšika strany, ktorý odporuje jej názorom, sa nedá.

Pokles vôle zaočkovať sa

Podľa staršieho prieskumu SAV z polovice marca by sa rozhodne alebo skôr dalo na nový koronavírus očkovať 68 percent opýtaných Slovákov a Sloveniek. Ak možno oba prieskumy porovnať, za päť týždňov došlo k poklesu vôle zaočkovať sa o dvadsaťsedem percent.

Hoci vedci a vedkyne vystupujú ostatné dva mesiace v médiách dennodenne, z týchto údajov sa zdá, že dôvera vo vedu u nás nestúpla. „Ľudí, ktorí verili na konšpiračné teórie už predtým, súčasná situácia vážnejšie neovplyvní. Napríklad téma očkovania tu bola aj v minulosti a vyjadrovali sa k nej vedci, napriek tomu sa postoje týchto ľudí nezmenili. Nedôveru k vede a vedcom mali a naďalej pretrváva,“ vraví sociológ Klobucký.

Podľa neho bude zaujímavé sledovať skôr tých, ktorí dosiaľ na konšpiračné teórie neverili. „Čo s nimi spraví táto kríza? Do ktorého táboru sa zaradia?“ pýta sa Klobucký.