Denník N

Sudca Juraj Kliment: Teraz je šanca spraviť pri nastolení spravodlivosti kvalitatívny skok

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Sudcovia, ktorých predvádzali pred Ústavný súd, by sa mali hanbiť, ale hanbiť by sa podľa sudcu Najvyššieho súdu a nového člena súdnej rady mali aj tí, ktorí dlhé roky mlčali.

So sudcom Najvyššieho súdu Jurajom Klimentom sme hovorili:

  • Aký má názor na Petra Tótha, s ktorým spolupracoval na knihách o kauze Cervanová
  • O skutočnosti, že sa málo hovorí o tom, že advokáti tiež krivia spravodlivosť
  • Ako sa ho Marian Kočner pokúšal osloviť pri golfovom turnaji a ako sa celá komunikácia v Threeme stala dôkazom
  • Čo znamenal Harabin pre stav súdnictva na Slovensku a čo ukázala Búrka o stave v justícii
  • Či verí, že sa začne očista v súdnictve a čo si myslí o Lipšicovi ako kandidátovi na generálneho prokurátora

V Threeme je nasledovný dialóg medzi Petrom Tóthom, s ktorým ste napísali knihu, a Marianom Kočnerom z 26. februára 2018. Ide o deň, keď sme sa všetci dozvedeli, že zavraždili Jána Kuciaka:  Tóth: „Ano, bratm. A preto z teba robia monštrum. Do pi.., kde to žijeme. Ešte aj Kliment bol pobúrený, že Tódová mala už o 9:00 vraha.”  Kočner: „A to ma Kliment nemá rád. Teda on nemá rád nikoho.”  Tóth: „Áno. On by poslal do pi.e asi aj vlastné deti. No našťastie od neho nič nechcem.”  Kočner: „Zmrd.”  Čo vás pobúrilo? Že som sa ako na podozrivého pýtala hneď prvý deň aj na Kočnera, keďže sa Jánovi Kuciakovi vyhrážal?

To tak interpretoval Tóth, že ma niečo pobúrilo. Pamätám si na ten deň presne. V tom čase už bola medzi mnou a Tóthom veľmi sporadická komunikácia, viac-menej zo slušnosti. Myslím, že ma ráno kontaktoval s informáciou, čo sa stalo, a zaujímal ho môj názor. Odpísal som v tom duchu, že som čítal váš text v Denníku N a čo už k tomu treba viac povedať, pretože pani Tódová už má vraha, postavte ho k stene a zastreľte.

Nenapísala som, že je vrah, ale podozrivý, pretože sa Jánovi Kuciakovi vyhrážal.

To beriem, ale bolo to napísané takým štýlom, že mi to prišlo ako mediálny lynč. Nastolili ste trend a doposiaľ sa ho, nielen vy, ale všetky médiá, držíte. Mám pochybnosti, či je takýto mediálny lynč súčasťou práva na spravodlivý proces. V roku 2015 vyšla prvá kniha o kauze Cervanová. Boli v nej jednoznačné závery, ktoré vyvracali, že by išlo o justičný omyl, ale aj tak tieto závery niektorí novinári spochybňovali. Na druhej strane, v prípade vraždy Jána Kuciaka bolo vyšetrovanie len na začiatku, ešte sa tým polícia poriadne ani nezačala zaoberať a už ste identifikovali, kto je pravdepodobne vrahom.

Na základe doteraz získaných dôkazov vidíte, že sme sa nemýlili, vzhľadom na to, na koho bola podaná obžaloba.

Toto nemôžem namietať, ale čo keby vám to nevyšlo? Nejde o to, že je teraz dotyčný z tohto trestného činu obžalovaný, ale o to, že spôsob medializácie prípadu bol taký, ako keby bolo všetko médiám vopred jasné. Mediálny tlak a aj tlak verejnosti je taký veľký, že niektorí ten súd, ktorý prebieha, chápu už len ako formalitu, a tak to nie je. Súd musí určiť na základe dôkazov, či niekto je alebo nie je vinný.

To zase nemôžem namietať ja. Z toho dňa si určite pamätám hnev, že tu roky existovala skupina ľudí, o ktorej sme my novinári písali ako o potenciálnych páchateľoch hlavne ekonomickej trestnej činnosti a orgány činné v trestnom konaní ju ignorovali, nevyšetrovali alebo ju vyšetrovali tak, že skutok sa nestal. Toto bolo možno z tých textov cítiť, ale určite sme nevedeli, kto je vrah. Prečo týchto ľudí nikto nevyšetroval?

Mňa ako sudcu sa na to nepýtajte. Prečo sa to neopýtate prokurátorov špeciálnej prokuratúry? Dnes je  čo prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, to kandidát na generálneho prokurátora. Klopete na nesprávne dvere. Tento systém vznikol preto, že to bolo týmto ľuďom dovolené a tolerované, a to aj zo strany orgánov činných v trestnom konaní. A ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť.

Keď ste sa v roku 2014 rozhodli napísať s Tóthom knihu o kauze Cervanová, vedeli ste o jeho vzťahoch s Kočnerom?

Nevedel. Naša spolupráca sa týkala výlučne len kauzy Cervanová a ja som mal v tomto projekte riadiacu úlohu. Keď som v kontakte s cudzími ľuďmi, dávam si veľký pozor. Tento fakt je o mne známy. Aj s Petrom Tóthom sme si dlhý čas vykali.

Kedy ste zistili, že má ku Kočnerovi blízko?

Až v roku 2015, keď sme krstili prvú knihu. Každý z nás si spravil menný zoznam osôb, ktoré chce pozvať na krst. Na mojom zozname bolo veľa ľudí z justičného prostredia, zo súdov a mal som predstavu, že prídu aj minister vnútra, generálny prokurátor a predsedníčka Najvyššieho súdu, keďže kauza sa týkala všetkých týchto troch zložiek štátnej moci. Predpokladám, že Tóth o tom informoval Kočnera a keďže on sa rád pohyboval v takomto prostredí, tak sa ma Tóth opýtal, či by mi prekážalo, keby prišiel Kočner. Vtedy mi prvýkrát zasvietila kontrolka. Nesúhlas je slabé slovo. Povedal som mu, že ako ho to vôbec mohlo napadnúť a opýtať sa ma na to. Nebyť toho, že už sme mali rozpracovanú druhú knihu, tak by som spoluprácu s ním ukončil. Ale aj to bol dôvod, prečo som tretiu knihu o prípade Cervanová, keď sa našiel operatívny spis Kamera, robil s novinárom Martinom Hanusom. Viem, že sa to Tótha aj dotklo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie