Denník N

Virológ Kopáček: Pre vírusy nie je dobré, keď zabijú hostiteľa

Juraj Kopáček je vedeckým riaditeľom Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV. Zdroj – SAV
Juraj Kopáček je vedeckým riaditeľom Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV. Zdroj – SAV

Vedec zo SAV vysvetľuje, či môže vírus vymiznúť, kedy bude podľa neho dostupná vakcína a akú najväčšiu hlúposť už o novom koronavíruse počul.

V rozhovore sa dočítate aj:

    • prečo ide o chybu v systéme, keď vírus niekoho zabije,
    • kedy sa vírus stáva nebezpečným,
    • čo hovorí virológ na antivaxerov.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Čo momentálne skúmate o novom koronavíruse vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV?

Momentálne sa náš ústav podieľa hlavne na testovaní vzoriek. Je to viac-menej rutina, ale sme radi, že môžeme pomôcť. Druhá časť aktivít spočíva v tom, že sa nám podarilo získať izoláty zo slovenských pacientov a máme ich k dispozícii v laboratóriu. To nám umožňuje začať ich vedecký výskum. Najčastejšie spolupráce sa teraz zaoberajú tým, čo všetko môže vírus inaktivovať alebo znížiť jeho silu. Napríklad úpravy rúšok nejakými špeciálnymi látkami, ktoré by mohli vírus inaktivovať. Bude nás zaujímať aj to, či sa proti vírusu dajú pripraviť rôzne protilátky či neutralizačné testy. Možností máme veľa. Uvidíme, čo si vyberieme ako ďalší smer výskumu.

V súvislosti s novým koronavírusom sa často spomínajú aj pandémie španielskej chrípky či moru. Ten prvý spôsobuje vírus, druhý baktéria. Aký je medzi nimi rozdiel z pohľadu bežného človeka?

Dá sa povedať, že baktéria je jednobunkový organizmus, ktorý je ohraničený bunkovou stenou a má svoj životný cyklus, metabolizmus a dokáže sa rozmnožovať. Na rozdiel od baktérie vírus nezaraďujeme medzi jednobunkové organizmy. Nachádza sa niekde na okraji medzi živým a neživým. Viac-menej je to substancia genetickej informácie obalená proteínovým obalom, ktorá nedokáže prežívať bez hostiteľa.

Prečo ho potom vírus zabíja, keď bez neho neprežije?

Pre vírusy nie je dobré, keď zabijú hostiteľa. Momentálne sme svedkami pandémie vírusu, ktorý preskočil na človeka zo zvieraťa. Človek nie je jeho prirodzený hostiteľ a ten vírus na neho nie je adaptovaný. Preto pôsobí devastačne až smrťou. Často sa časom navodí určitá rovnováha. Vírus sa oslabí a môže v organizme pretrvať napríklad v latentnom stave. Typickým príkladom je herpesvírus, ktorý má v tele 90 percent populácie a reaktivuje sa len za určitých podmienok, ako je stres či UV žiarenie. Spraví sa nám napríklad aj vtedy, keď ideme v lete na slnko alebo máme po chorobe oslabenú imunitu. SARS-CoV-2 je siedmy koronavírus, o ktorom hovoríme, že je ľudský. Z toho prvé štyri nespôsobujú žiadne vážne ochorenia. Poznáme ich len v podobe miernych prechladnutí. Koronavírusy s nami koexistovali veky a nič sa nedialo. Až do určitého času, keď sa objavil prvý SARS, potom MERS a teraz druhý SARS.

Prečo problém nastáva práve vtedy, keď vírus preskočí zo zvieraťa na človeka?

Vírus u konkrétneho zvieraťa nespôsobuje žiadne evidentné príznaky, lebo sú vzájomne evolučne prispôsobení na spolunažívanie. Práve tým, že vírus prejde na človeka, získa vlastnosti, ktoré ho robia nebezpečným. Pretože vírus nie je na nový typ organizmu adaptovaný, môže bunky, na ktoré sa viaže, zabíjať svojou enormnou replikáciou. Napadnutý organizmus tiež reaguje prehnaným spôsobom, pretože ide o niečo nové. Imunita sa, ľudovo povedané, zblázni, tvorí príliš veľa cytokínov a iných prozápalových látok, ktoré v tomto konkrétnom prípade poškodzujú pľúca. Pre vírus sme nový druh, čiže sa správa ako v neznámom teréne.

Prečo nemáme pandémiu každoročne, keď existuje toľko koronavírusov, ktoré môžu hocikedy preskočiť zo zvieraťa na človeka?

Vždy záleží na tom, aká je pravdepodobnosť takej náhody. V poslednom čase sa to stáva častejšie, lebo uberáme životný priestor zvieratám, je nás stále viac a prenikáme do oblastí, ktoré predtým neboli osídlené. Rôzne druhy zvierat a ľudí spolu prichádzajú častejšie do kontaktu a pravdepodobnosť medzidruhového preskoku vírusu sa zväčšuje. Pravdepodobnosť môže zväčšovať aj klimatická zmena. V neposlednom rade je rýchlosť šírenia spojená s tým, ako dnes cestujeme. Vírusy majú konštantný čas množenia, ale tá rýchlosť, akou ich prenesieme z jedného konca sveta na druhý, je dnes v porovnaní s minulosťou enormná.

SARS sa prestal u ľudí vyskytovať od roku 2004. Ako môže takýto vírus vymiznúť? A nemôže sa to stať aj s novým koronavírusom?

On vymizne na základe toho, že nemá možnosť šíriť sa. Vírus sa dostane do organizmu, infikuje ho, pomnoží sa a snaží sa dostať na ďalší organizmus. Keď mu urobíme bariéru, tak vírus skončí u jedinca, ktorého infikoval naposledy, a sekundárne sa nebude šíriť. Toto bolo veľmi dobre zvládnuté počas epidémie SARS v rokoch 2002 až 2004. Zvládnutiu pomohlo aj to, že vírus bol infekčný až po prejavení klinických príznakov, keď už boli infikovaní ľudia viditeľne chorí. Nakazení jedinci sa veľmi ľahko identifikovali a izolovali. Vstupuje do toho aj imunita nakazených. Ak si vytvoria dostatočné množstvo protilátok, ktoré vírus dokážu neutralizovať, tak sa títo jednotlivci stanú na určitý čas, alebo niekedy aj na celý život, rezistentnými voči prejavom ochorenia. Možno aj teraz bude taký scenár, že epidémia postupne zoslabne, pretože vírus sa nebude môcť šíriť a, navyše, si časť populácie vytvorí protilátky. Ak nie, tak budeme očakávať vytvorenie protilátok pomocou vakcinácie.

Je možné, že sa koronavírus bude vracať každú sezónu v rôznych mutáciách ako napríklad chrípka?

Zatiaľ je to ťažko povedať, pretože ho tu máme pár mesiacov a stále o ňom vieme pomerne málo. Obidva vírusy – chrípka aj Sars-COV-2 – sú RNA vírusy, ale trochu odlišných vlastností. Chrípka je preto taká „potvora“, lebo si svoj kabát prezlieka každý rok. Mení povrchové proteíny, ktoré sú dôležité pre imunitný systém, aby podľa nich rozpoznal svojho nepriateľa. Chrípka ho mätie pomerne účinne, preto musíme každý rok vyvíjať novú vakcínu a preimunizovávať ľudí, ktorí o to majú záujem. Tento vírus sa tak zrejme správať nebude, keďže svoj plášť tak často nemení, teda nemutuje. Ak by sme vyvinuli účinné protilátky, či už prirodzenou cestou alebo pomocou vakcíny, tak by som veril tomu, že ho dostaneme pod kontrolu a nejako masívne sa vracať nebude.

Viete, či protilátky v tele ostávajú a či je možné, aby sa človek nakazil znova?

Z terajšej pandémie sa nedá presne povedať, ako dlho protilátky v tele ostávajú, keďže vírus je tu niekoľko mesiacov. Pri prvej epidémii SARS-COV vydržali protilátky u niektorých ľudí až dva roky. Samozrejme, môže to byť veľmi individuálne. Zatiaľ o tom nemáme nejaké ucelené poznatky, ale bude zaujímavé skúmať aj to, ako dlho v tele vírus vydrží. Niektorí ľudia ho vylučujú so stolicou ešte pomerne dlhý čas po infekcii. Zdá sa, že v určitom štádiu prechádza z buniek pľúc práve do buniek tráviaceho traktu, kde zrejme môže tiež prežívať. Otázka je, ako dlho a či je infekčný. Na tomto sa pracuje a uvidíme, čo nám prinesú poznatky.

Dá sa predpovedať, kedy približne by mohla byť k dispozícii vakcína? 

Počas obdobia mimo pandémie sa s vakcínou môžeme „hrať“ a nadizajnovať ju tak, aby bola čo najlepšia. Potom musí prejsť klinickými štúdiami. Tento proces trvá približne 18 mesiacov. V pandemickom období je záujem, aby sa to celé urýchlilo. Samozrejme iba z hľadiska dizajnu, nikde sa nejde do rizika, že by sa všetko nepreverovalo z bezpečnostného hľadiska. Ale je to taká lotéria, či bude vakcína dostatočne účinná. Prvé vakcíny, ktoré išli touto pandemickou cestou, by sa mohli objaviť na jeseň. Otázne je, ako budú dostupné, pokiaľ by sme chceli prevakcinovať také obrovské množstvo ľudí.

Juraj Kopacek
Juraj Kopáček v laboratóriu. Zdroj – JK.

Ako funguje spolupráca medzi vedcami na medzinárodnej i celoslovenskej úrovni v boji proti koronavírusu? Zdieľajú si pracoviská medzi sebou informácie?

Určite. Teraz je taká mimoriadna situácia, že vedecké poznatky sa vo forme článkov zdieľajú takmer okamžite. V čase „mieru“ trvá publikovanie, povedzme, pol roka až rok, kým prejde článok celým recenzným konaním. Dnes sa všetky informácie okolo SARS-COV-2 objavujú hneď, aby na nich mohli vedci stavať. Lebo veda funguje tak, že sa skladá mozaika z celosvetového poznania. Potom je tu spolupráca medzi ústavmi a inštitúciami. Virologický ústav BMC je členom Európskeho vírusového archívu. Cieľom archívu je zdieľanie vírusov alebo vírusových ingrediencií, ktoré jednotlivé laboratóriá pripravia, a potom ich poskytnú ďalším laboratóriám na výskum. Do tejto banky sme prispeli novými koronavírusmi, ktoré sme izolovali na Slovensku. Myslím, že zatiaľ sú tam okrem nás z Európy len izoláty z Nemecka, Holandska a Francúzska, čiže na to môžeme byť aj trochu hrdí. Už máme aj žiadosti od kolegov zo zahraničia, ktorí na nich chcú robiť svoj výskum. Deje sa to, samozrejme, aj na národnej úrovni. Pri charakterizovaní prvých slovenských izolátov sme spolupracovali s Vedeckým parkom Univerzity Komenského.

Akú najväčšiu hlúposť ste už o koronavíruse počuli?

Hlúposti sa snažím nesledovať, ale myslím, že nejaký prezident odporúčal ľuďom liečenie dezinfekčnými prostriedkami. Táto situácia je pre ľudí zrejme aj dobrou osvetou, pretože dnes už asi každý vie, že vírus je niečo úplne iné ako baktéria a dávať si antibiotiká, keď mám chrípku, je zbytočné. Hlavne v prvej fáze ochorenia.

Čo hovoríte na antivaxerov, ktorí tvrdia, že očkovanie je škodlivé?

Ako človek, ktorý pracuje s vírusmi a na Virologickom ústave, si samozrejme myslím, že tento názor nie je správny. Ľudstvo sa zbavilo niektorých chorôb práve vďaka vakcinácii. Momentálne vidíme, aké ohromné následky má jeden vírus, ktorý sa tu rozšíril v priebehu dvoch mesiacov. Ako prestali niektoré veci fungovať, ako sme odrazu obmedzovaní a aké problémy môžu byť v spoločnosti, čo sa týka ekonomiky či zamestnanosti. Myslím si, že cesta, ako tomuto zamedziť, je vakcinácia a kolektívna imunita. Keď sa prestaneme chrániť vakcínami, objavia sa aj niektoré vírusy, ktoré sa už bežne v populácii nevyskytujú, a potom budeme mať podobné problémy ako teraz. Z hľadiska spoločnosti je vakcinácia potrebná a asi treba robiť osvetu, pretože na Slovensku sa veľa ľudí nedáva vakcinovať, napríklad voči chrípke.

Aký je to pocit, keď sa témou, ktorú skúmate roky, zrazu zaoberá celý svet?

Zvláštny a priznám sa, ani som si nemyslel, že sa niečoho takéhoto dožijem. Musím však povedať, že na virologickom ústave sme sa špeciálne koronavírusmi nezaoberali. Aj skupina, ktorá ho teraz testuje, sa bežne venuje vírusom prenášaným zo zvierat na ľudí alebo vírusom kliešťovej encefalitídy. Na ústave sa napríklad venujeme aj vírusom rastlín. Najznámejším je u nás asi vírus šárky slivky. Za to, že nemáme napríklad slivovicu, môžeme nadávať na vírus, ktorý nám tie slivky ničí a v posledných rokoch sa nesmierne rozšíril. Dlhodobo sa venujeme výskumu aj vírusu chrípky, ale tých tém, ktorým sa na ústave venujeme, je veľa. Bolo by to na samostatný rozhovor.

Bude budúci rok na detskom karnevale viac detí prezlečených za vedcov a vedkyne ako za spidermanov? Stúpne po tejto kríze postavenie vedcov v očiach spoločnosti?

Ja som optimista a verím, že áno. Len bude treba tie deti trošku ustriehnuť, lebo som si istý, že veľa sa ich bude prezliekať aj za koronavírus. Deti sa vždy hrajú na dobrých a zlých, čiže vedci budú asi bojovať s koronavírusom. Snáď to dobro zvíťazí nad zlom a verím, že takýto scenár bude aj v reálnom živote. Verím aj v to, že trošku stúpne prestíž slovenskej vedy.

Juraj Kopáček

Je vedeckým riaditeľom Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Vo výskume sa venuje molekulárnej biológii vírusov a priónov, regulačným mechanizmom génovej transkripcie, fyziologickým faktorom vírusových infekcií a nádorovej progresie.

ESET Science Award

Koronavírus

Podcast Denníka N

Rozhovory

Príroda, Zdravie

Teraz najčítanejšie