Denník N

Tri argumenty proti Lipšicovi, ktoré nesedia

Je v poriadku, ak si niekto myslí, že by Daniel Lipšic nemal kandidovať za generálneho prokurátora. Len by pritom nemal používať argumenty, ktoré nesedia. 

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslancom NR SR (klub SaS)

Netuším, či Daniel Lipšic uvažuje o tom, že sa bude uchádzať o post generálneho prokurátora. Ak by sa tak rozhodol, určite bude patriť k najsilnejším kandidátom.

Vyslovovať pochybnosti o vhodnosti Lipšicovej kandidatúry vzhľadom na jeho dlhoročnú politickú angažovanosť, väzby či konflikty s politikmi, alebo jeho ešte stále živú advokátsku prax je legitímne. Odvodzovať z toho, že nemá právo o kandidatúre ani len uvažovať, sa mi však zdá neprimerané. Na druhej strane pomyselnej misky váh sa totiž nachádza Lipšicova nesporná odborná erudícia, jeho životný a politický príbeh, osobná integrita, statočnosť, odvaha, odhodlanie dôsledne presadzovať právo, ísť do ťažkých zápasov a vytrvať v nich, aj skúsenosti z najvyšších riadiacich pozícií.

Argumenty proti Lipšicovi

Je normálne, že sa diskusia začína už teraz. Zaznievajú v nej však aj argumenty, ktoré podľa môjho názoru nesedia. Konkrétne tieto tri:

  1. poukazovanie na to, že je ešte stále v podmienke,
  2. argumentovanie tým, že nie je prokurátor, a aby mohol kandidovať, musel by sa účelovo zmeniť zákon,
  3. tvrdenie, že jeho kandidatúra by spochybňovala otvorenosť a transparentnosť procesu výberu nového generálneho prokurátora.

 

1. Lipšicova podmienka

Daniel Lipšic spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej zomrel človek. Podľa rozhodnutia súdu sa tým dopustil trestného činu usmrtenia, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov. Podmienka mu uplynie až o vyše dva roky. Tvrdiť, že by nemal kandidovať, lebo mu ešte ani neuplynul trest, celkom nesedí, lebo podmienka nie je trestom, ale jeho odložením.

 

1.1. Podmienka – právny aspekt

 

Bezúhonnosť nie je podľa § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre explicitnou podmienkou vymenovania za generálneho prokurátora. Implicitne je predpoklad bezúhonnosti generálneho prokurátora zakotvený v tom, že do tejto funkcie môže byť vymenovaný len prokurátor. A podmienkou vymenovania za prokuratúra bezúhonnosť je (§ 6 ods. 2 písm. d) zákona o prokurátoroch).

Prekážkou bezúhonnosti pri vymenovaní za prokurátora je však iba odsúdenie za úmyselný trestný čin, nie za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti (§ 6 ods. 5 zákona o prokurátoroch).

Kým spáchanie úmyselného trestného činu je dôvodom na odvolanie z funkcie prokurátora vždy, spáchanie nedbanlivostného trestného činu iba v prípade, že ide o nepodmienečné odsúdenie a že trestný čin súvisí s výkonom funkcie prokurátora (§ 15 ods. 2 zákona o prokurátoroch). Inak povedané, ak by bol za rovnaký nedbanlivostný trestný čin ako Lipšic podmienečne odsúdený prokurátor, nemalo by to za následok jeho odvolanie z funkcie prokurátora.

Podmienku bezúhonnosti na účely vymenovania za generálneho prokurátora teda Daniel Lipšic bezpochyby spĺňa.

 

1.2. Podmienka – morálny aspekt

 

Ale aby sme neostali len pri čisto formalistickom konštatovaní, že je to „v súlade so zákonom“, skúsme sa pozrieť na povahu skutku, za ktorý bol Daniel Lipšic odsúdený.

Zahynul človek, čo je nesporne tragédia. Daniel Lipšic sa však nedopustil úmyselne ničoho zlého. Nič neukradol, nenechal sa skorumpovať, nezneužíval svoju moc, nekryl mafiánov, nedohadzoval kšefty oligarchom, nešoféroval pod vplyvom alkoholu ani nič podobné. Takáto vec nikoho morálne nediskvalifikuje. Nikto sa preto nestane horším právnikom, prokurátorom, advokátom, epidemiológom ani horším manželom, otcom či človekom.

Predstavte si, že by sa niečo také stalo niekomu z vašich blízkych, príbuzných, priateľov, kolegov. Ak ste si takého človeka dovtedy vážili, alebo ho mali radi, zmenilo by sa to tým, že by neúmyselne spôsobil smrteľnú nehodu? Ak nie, nie je dôvod ďalej pri úvahách o tom, či sa Daniel Lipšic môže stať generálnym prokurátorom, argumentovať tým, že je v podmienke.

 

2. Lex Lipšic?

 

Trochu inak je to s argumentom, že Lipšic nie je prokurátorom a podľa § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre možno za generálneho prokurátora vymenovať iba prokurátora.

Bez zmeny zákona by sa teda generálnym prokurátorom naozaj stať nemohol. Znamená to však, že by šlo o Lex Lipšic – účelovú zmenu zákona urobenú iba preto, aby vopred vyhliadnutý adept na nejakú funkciu, ktorý podľa doterajšieho právneho stavu nespĺňa podmienky, zrazu podmienky spĺňal? Domnievam sa, že nie.

Vládna koalícia si totiž predsavzala zmeniť spôsob výberu generálneho prokurátora. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza: „Vláda SR presadí transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu.“

Ak sa tento záväzok naplní, bude to takmer určite znamenať aj otvorenie možnosti, aby sa o funkciu generálneho prokurátora uchádzali aj neprokurátori. Ak má byť nový model navrhovania kandidátov otvorený širšiemu okruhu kandidátov, ako sa uvádza v programovom vyhlásení, nemôže ostať uzavretý iba pre prokurátorov.

A má sa tak udiať nie z dôvodu, že sa tým umožní kandidovať aj Danielovi Lipšicovi, ale z dôvodu, že uvažovaný model výberu generálneho prokurátora považuje vládna koalícia za systémovo lepší ako ten súčasný.

A ak si vláda dala do programového vyhlásenia záväzok zmeniť spôsob navrhovania a voľby kandidátov na generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, zjavne to nespravila v úmysle zadefinovať pravidlá pre výber generálneho prokurátora v roku 2027, ale už pre výber nástupcu Jaromíra Čižnára.

 

3. Otvorené výberové konanie

 

No a nakoniec tu máme argument, že kandidatúra Daniela Lipšica spojená s dohodou vládnej koalície by bola v rozpore so sľubovaným otvoreným výberom. V programovom vyhlásení vlády sa totiž nachádza aj veta: „Vláda navrhne, aby každé miesto prokurátora bolo obsadzované na základe transparentného výberového konania.“

Je zjavné, že tento zámer sa týka obsadzovania miest prokurátorov, nie navrhovania a voľby kandidátov na generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Tým sa v programovom vyhlásení venuje veta citovaná v predchádzajúcej časti článku. Proti požiadavke otvorenosti a transparentnosti, samozrejme, nemožno namietať ani pri výbere generálneho prokurátora.

Vylučuje sa však otvorenosť a transparentnosť výberu s Lipšicovou kandidatúrou? Som presvedčený, že nie. Nastavenie procesu výberu znamená určenie pravidiel. Kto sa môže o nejakú funkciu uchádzať, čím sa musí preukázať, kto ho môže navrhnúť, kto ho volí, akou väčšinou, verejne, či tajne a čo tej voľbe predchádza. Napríklad verejné vypočutia.

Ako člen ústavnoprávneho výboru som minulý rok absolvoval vypočutia kandidátov na ústavných sudcov. Bola to dobrá vec a som presvedčený, že napriek zloženiu parlamentu v minulom volebnom období významne prispela k skvalitneniu výberu nových ústavných sudcov. Ale bez mučenia priznávam, že medzi uchádzačmi boli aj takí, o ktorých som už vopred vedel, že ich budem takmer určite voliť. A na druhej strane ani čo ako skvelo napísaný motivačný list Roberta Fica, ani predvedenie brilantného ústavnoprávneho myslenia Moniky Jankovskej na verejnom vypočutí by ma nepresvedčili, aby som im dal svoj hlas.

Korektne nastavený proces znamená, že sa o kandidátoch na nejakú funkciu môžeme veľa dozvedieť. O ich silných, aj slabých stránkach. O ich úspechoch, aj pokleskoch. Pri verejnom vypočutí sa môžu zaskvieť, aj znemožniť. Musia čeliť aj nepríjemným otázkam a musia počítať s tým, že sa o nich verejnosť dozvie aj zlé veci, ktoré by sa inak nikdy nedozvedela.

Ale obsadzovanie dôležitých štátnych funkcií voľbou v parlamente neznamená, že poslanci zo svojej mysle vygumujú všetko, čo o kandidátoch vedeli predtým, rozhodujú sa len na základe mechanického súčtu nejakých bodov, ktoré udeľovali počas výberového procesu, alebo že samotnej voľbe nepredchádzajú žiadne politické dohody. A to samo osebe ten výber nijako nedegraduje. Degradovala by ho voľba kandidátov, ktorí nie sú morálne a odborne na dostatočnej úrovni, len z dôvodu, že sú to „naši ľudia“. Voľba, ktorá by bola v zjavnom rozpore s procesom, ktorý jej predchádzal. Voľba, za ktorú by sa tí, ktorí by ju urobili, hanbili, alebo báli verejne zobrať zodpovednosť. A to rozhodne nie je tento prípad.

Záverom

Výber nového generálneho prokurátora je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré nás v nasledujúcich štyroch rokoch čakajú. A som presvedčený, že si je toho celá vládna koalícia dobre vedomá a s vedomím svojej zodpovednosti bude k tomu výberu pristupovať.

Naozaj neviem, či sa Daniel Lipšic rozhodne o post generálneho prokurátora uchádzať. Ak by tak urobil, má na to podľa môjho názoru plné právo. Rešpektujem, ak si niekto o tom myslí niečo iné. Len by pritom nemal používať argumenty, ktoré nesedia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie