Denník N

Pomáha Rómom s bývaním: Presvedčiť človeka z majority, aby bol prajný voči Rómom, je veľmi ťažké

Františka Ondrašiková. Foto - archív F. O.
Františka Ondrašiková. Foto – archív F. O.

Izolácia súvisiaca s koronavírusom priniesla aj nové nálady voči Rómom. „Bojím sa, aby sa nepokazilo všetko to, čo sa nám tu za dvadsať rokov podarilo opraviť a vybudovať,“ hovorí Františka Ondrašiková zo Združenia pre lepší život.

Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanRSS

Mladým rómskym rodinám pomáhate cez mikropôžičky postaviť si vlastný dom. Čo sa tým v tejto komunite mení?

Ide predovšetkým o zvýšenú kvalitu bývania, ktorá má automaticky dosah na ostatné oblasti života komunity. Zlepšuje sa zdravie, ľudia sa mobilizujú, sú akčnejší na trhu práce. Preto, že majú dom, chcú, aby bol vybavený pekným nábytkom, chceli by mať auto. Stanú sa omnoho ekonomicky aktívnejšími. Osobne vidím zmenu a vykročenie z dlhoročnej letargie a zo začarovaného kruhu. Kým predtým si hovorili „načo sa mám snažiť, veď aj tak nič nedosiahnem, načo budem chodiť do školy, veď aj tak ma nezamestnajú, načo budem chodiť do roboty, veď aj tak mi nakoniec exekútor vezme peniaze“, teraz sa to mení. Akoby ich zodpovednosť za vlastníctvo nútila dávať pozor na to, aby spomínaný exekútor naozaj neprišiel a strechu nad hlavou im nezobral. Pretože teraz, keď skutočne niečo vlastnia, je to legálne ich majetok. Sú snaživí.

Ide aj o mladé rodiny, ktoré už chcú žiť inak. Znižuje sa pôrodnosť, dbajú na väčší komfort. Jednoducho, tento projekt má dosah na celkovú kvalitu ich života, ako aj na kvalitu života v celej obci.

Čo to robí s rómskymi deťmi?

Minulý rok som robila medzi Rómami výskum, ako sa zmenil život ich detí. Hovorili mi, že cítia absolútny posun dopredu. Predtým si v rôznych domčekoch a kadejakých prístavbách deti nemali kde robiť domáce úlohy. Nemali žiadny priestor na hru a z nevyhnutnosti trávili väčšinu času vonku, na ulici. Dnes sa môžu učiť aj hrať doma.

Zmenil sa tiež ich spánok. Jedna matka mi hovorila, že predtým mali doma v malej izbe len jednu skriňu, na nej mali položenú motorovú pílu a hneď vedľa mali posteľ, na ktorej sa striedali. Pretože často je to v rómskych rodinách tak, že na jedinej posteli sa v spaní jednotliví členovia rodiny striedajú.

V opise projektu píšete, že „mobilizujete ľudí k plnohodnotnému začleneniu sa do spoločnosti“. Kde vy sama beriete silu mobilizovať väčšinu k prijatiu menšiny, ktorej sa obáva či ňou dokonca opovrhuje, a zároveň mobilizovať menšinu, aby sa chcela začleniť niekam, kde cíti, že ju nechcú?

Priznám sa, že je veľmi ťažké nachádzať ju znova a znova. Náročné je najmä spomínané presviedčanie väčšiny, aby umožnila, aby chcela, aby dopriala.

Presvedčiť človeka, aby bol prajný voči Rómom, aj tým z jeho obce, je veľmi ťažké. Stretávame sa v projekte s obrovskými problémami, keď je síce všetko pripravené, mladé rómske rodiny si sporia peniaze, majú zamestnanie, ale nakoniec nie sú stavebné pozemky.

Prečo?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie