Programové vyhlásenie vlády alebo cukor a bič pre samosprávy
Samosprávy na Slovensku sú často neprávom vnímané ako “nespratné deti”, ktoré stále niečo pýtajú a štát na ne musí pozorne dozerať. Programové vyhlásenie vlády tento tón veľmi nezmenilo, no obsahuje viaceré dobré myšlienky.
Martin Kollárik je analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
Matúš Sloboda je výskumník Ústavu verejnej politiky
Bežným obrazom vzťahu štátu a samospráv v médiách je konflikt. Zástupcovia samospráv nechcú viac kompetencií bez finančného krytia, predstavitelia vlády hovoria, že peňazí majú predsa dosť. Stačí si pripomenúť nedávno zavedené obedy zadarmo, ich kritiku zo strany obcí a obvinenia z „robenia politiky“ zo strany predstaviteľov bývalej vlády.
V skutočnosti však nájdeme málo zložiek verejnej správy, ktoré dokážu fungovať tak efektívne ako obce. Jeden a pol človeka (žiadne zveličenie, ale realita desiatok obce) dokáže zväčša v uspokojivej kvalite zabezpečiť výkon stoviek kompetencií. Často opomínaným prínosom samospráv, hoci prirodzene práve tých väčších, je aj schopnosť prinášať inovácie a reagovať na trendy.
Zrejme najvýraznejší krok v oblasti transparentnosti od zavedenia samotného infozákona – zverejňovanie zmlúv, bolo už pár rokov pred zavedením povinnosti v 2011 realitou v mestách Martin či Šaľa. Pri nástupe koronavírusu to bol župan Droba, ktorý reagoval rýchlejšie ako vláda pri zatváraní škôl. Mnohé obce a kraje dnes suplujú štát a testujú na vlastné náklady. Podobných príkladov dobrej praxe by sme našli množstvo.
Veľká reforma?
Komplexná reforma samosprávneho systému zrejme nie je na programe dňa. Dobrou správou však je, že vláda vo svojom ideovom dokumente správne identifikuje kroky, ktoré by jej mali predchádzať a nastoľuje tak potrebnú diskusiu.
Zriadenie odbornej komisie na štrukturálnu reformu verejnej správy je dobrým a potrebným prvým krokom. Zatiaľ však chýba osobnosť, ktorá by mohla byť nositeľom reformy.
Programové vyhlásenie správne identifikuje potrebu konečne spraviť audit kompetencií – upratať v rozdelení a usporiadaní kompetencií medzi obce, kraje a štátnu správu. Audit musí taktiež vyjasniť obsah prenesených kompetencií. Štát sa spolieha na inštitucionálnu pamäť dlho slúžiacich starostov a zotrvačnosť systému. Nová generácia starostov tak často nastupuje do práce bez informácie, čo všetko majú podľa zákona robiť, ako a v akej kvalite. Vláda nemôže ďalej zneužívať nekonkrétnosť zákonov na prehadzovanie úloh na obce, bez naviazania na finančné transfery.
Z dôležitých zásadných prvých krokov chýba v programovom vyhlásení dôraz na zlepšenie spolupráce medzi samosprávami a zložkami štátu. Samosprávam prekáža rozdrobenosť agendy (napríklad v oblasti životného prostredia), nejednotnosť procesov a noriem naprieč ministerstvami, či chýbajúca podpora pri výkone špecifických prenesených kompetencií. Problematická býva aj komunikácia s okresnými úradmi a ďalšími zložkami štátnej správy, ktoré k samosprávam nepristupujú ako k partnerom. Práve v tejto oblasti by vláda mala ukázať, že chce prístup zmeniť.
Zmeny vo financovaní
Prepad hospodárstva a zvýšenie nezamestnanosti v súvislosti s COVID-19 nezasiahne len štát, ale aj obce. A to výrazne. Niektoré mestá už
