Denník N

Zmení COVID-19 našu vieru?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Snaha vrátiť sa k svetu pred koronou nebude v žiadnom ekosystéme silnejšia ako v slovenskej väčšinovej cirkvi.

Autor je teológ, v parlamentných voľbách kandidoval za koalíciu PS/Spolu

Slovensko vstúpilo do tohto nového sveta, v ktorom bojujeme s voľným okom neviditeľným vírusom aj s novou konfiguráciou politickej moci. Nepripravené zdravotníctvo, systém spravodlivosti či environmentálne výzvy a zaseknutý vzdelávací systém sa dali do pohybu nie vďaka činnosti štátu, ale dosť významne aj proti jeho desaťročia trvajúcej nevôli. Spoločným menovateľom mnohých oblastí nášho života sa po zatvorení automobiliek stal pojem inovácie a reštart.

V prostredí organizovaného náboženstva však slovo inovácie či reštart pôsobia úplne neprimerane. Tradičná inštitúcia sa predsa inovovať nepotrebuje. V jej prostredí prežívajú, naopak, stereotypné prístupy k novým zisteniam spoločenských vied, biológie či k interdisciplinárnemu dialógu.

Napriek tomu sme zaznamenali v priebehu posledných mesiacov obmedzujúcich opatrení zaujímavé epizódy dvoch preletov lietadiel s relikviami Ježišovej krvi a vlasmi Jána Pavla II. v rukách Petra Brodeka a Jána Sokola ponad Slovensko.

Na úvod obmedzujúcich opatrení sa o rozruch postarali aj predstavitelia pravoslávnej cirkvi, ktorí chvíľu trvali na tom, že rozdávanie eucharistie nemožno považovať za rizikové z hľadiska možného šírenia koronavírusu.

Interpretácie, že pandémia je Božím trestom, odmietla vyhlásením biskupská konferencia na svojej webovej stránke. Je preto potrebné vyzdvihnúť a oceniť rozumný prístup predsedu KBS arcibiskupa Stanislava Zvolenského aj biskupa Mariána Chovanca, ktorý bol pod textom vysvetľujúcim nerozumné teologické zjednodušenia podpísaný. Otupil aktivity jednotlivcov, ktorí napriek obmedzeniam organizovali náboženské zhromaždenia a bohoslužby.

V zmienenom stanovisku sa hovorí: „Bezpochyby súčasná svetová pandemická situácia by mala viesť celé ľudstvo k zamysleniu a väčšej zodpovednosti pred Bohom i ľuďmi. Ale taká zjednodušená teológia, ktorá hneď v tejto situácii vidí „Boží trest“, je povrchná, a preto neprijateľná.” Pápež František zatiaľ v Ríme stál uprostred Námestia svätého Petra sám a modeloval svojím príkladom to, ako sa majú služobníci oltára správať. Aj otvorení kresťania či nekresťania sú za tieto postoje nepochybne vďační. Tento prístup však tak trochu na pozadí „ostatných” epizód zanikol.

Trnavský arcibiskup Ján Orosch však nenechal nikoho na pochybách, že je vo svojom pôsobení autonómny. Jeho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie