Denník N

Turistom vo vlastnom meste? V Piešťanoch ním môžete byť hoci aj celý život

Kolonádový most od Emila Belluša v Piešťanoch so sochou barlolámača prechádza rekonštrukciou. Foto N - Tomáš Benedikovič
Kolonádový most od Emila Belluša v Piešťanoch so sochou barlolámača prechádza rekonštrukciou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na svoje mesto chceme byť hrdé, hovoria Lívia Gažová a Eva Rohoňová z iniciatívy Piešťanský okruh. Svojimi aktivitami sa snažia upozorňovať na kvality, ale aj na problémy verejného priestoru.

V popoludňajšom slnku to tu vyzerá priam idylicky bez ohľadu na to, či sa práve odohráva pandémia alebo nie.

Ťažko pritom povedať, či je to prítomnosťou kúpeľov alebo je to len bájny genius loci – neuchopiteľný duch mesta, ktorý sa nedá navrhnúť ani postaviť.

Nech je to čokoľvek, Piešťany toho majú neúrekom.

„Vy vidíte hlavne veľa pozitív, krásne mesto, do ktorého si chodíte oddýchnuť, ale my tu žijeme celý rok, dokonca aj v zime, keď tu žiadni turisti nie sú,“ hovoria pobavene urbanistka Lívia Gažová a architektka Eva Rohoňová.

V Piešťanoch už osem rokov organizujú pravidelné architektonické prechádzky. Nelákajú na ne primárne turistov, určené sú totiž domácim – aby videli a vedeli, na čo môžu byť v Piešťanoch hrdí. A na čo zasa nie.

Architektka Eva Rohoňová a urbanistka Lívia Gažová. Foto N – Tomáš Benedikovič

1. zástavka: Kolonádový most od Belluša

Privátnu architektonickú prechádzku však začíname ako nefalšovaní turisti – pri soche barlolámača od Roberta Kühmayera.

Kulisu mu už takmer rok robia cestné značenia a zátarasy. Vlani v lete sa totiž začala rekonštrukcia Kolonádového mosta, ktorému tu však len málokto povie inak než Sklený.

Ide o dosiaľ najväčšiu rekonštrukciu mosta Emila Belluša od jeho obnovenia po druhej svetovej vojne. Mesto o nej hovorilo (či skôr snívalo) roky. Vlani sa mu podarilo získať dotáciu 990-tisíc eur z ministerstva kultúry, odhadovaný rozpočet je 1,8 milióna.

Práce potrvajú ešte niekoľko mesiacov, no most už teraz púta pozornosť. Jednak farbou zábradlia, ktorá je trochu iná, než na akú si Piešťanci zvykli, jednak tým, že až teraz je most skutočne „zasklený“. Malé obchody na oboch brehoch rieky totiž okná z vonkajšej strany zadebnili, opätovne ich odkryla až rekonštrukcia.

Kolonádový most v Piešťanoch na historickej fotografii z roku 1937. Ide o najdlhší krytý most pre chodcov na Slovensku.

„Pre väčšinu domácich je most jasná hodnota, vedia, že ho navrhol Belluš, a uvedomujú si, aký je dôležitý. Paradoxné je skôr to, že o mnohých podobne cenných domoch, ktoré sú neďaleko, ani len netušia,“ hovorí Lívia Gažová.

V tomto smere je podľa nej mimoriadne prínosná rekonštrukcia mosta, ktorá sa robí profesionálne na základe výskumu a pôvodných Bellušových nákresov. „Pre mnohých je most relatívne moderná stavba, na ktorej nie je čo skúmať, akoby architektúra hodná výskumu bola len tá historická z 19. storočia. No práve výskum nám ukázal napríklad pôvodnú farbu zábradlia, ktorá je skutočne viac tyrkysová než modrá, čoho sa mnohí Piešťanci v prvom momente zľakli,“ opisuje Lívia Gažová.

Pamätná tabuľa Ľudovíta Wintera. Foto N – Tomáš Benedikovič

Hotel Thermia s priľahlými kúpeľmi zo začiatku 20. storočia. Foto – Peter Kováč

Na otázku, čím to je, že práve v tomto meste sa zišlo toľko zaujímavých budov z rôznych období, je jednoduchá odpoveď: za (takmer) všetkým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie