Ekologická ekonómka: Z tejto krízy sa musíme poučiť, tá klimatická môže byť nezvratná
„Dosť často sa zneužíva rétorika, že podpora zelenej politiky nás bude stáť veľa peňazí. Lenže peniaze nás stoja aj dosahy klimatickej zmeny. Tie zaplatí kto?“ hovorí ekologická ekonómka Tatiana Kluvánková zo SAV.
V rozhovore sa dočítate aj:
- či stoja ekonomický rast a ochrana životného prostredia proti sebe,
- koľko nás stojí vplyv klimatickej zmeny,
- za akých podmienok sú ľudia ochotní siahnuť si na komfort,
- ako vyzerá „stolová hra“, na ktorej vedci skúmajú rozhodnutia lesníkov.
Pre koronavírusovú krízu prudko klesli emisie CO2. Prospelo to životnému prostrediu a ako dlho nám to vydrží?
Príroda má svoje samočistiace mechanizmy. Začali byť viditeľné po tom, ako sme radikálne obmedzili dopravu a priemysel, no nie je to natrvalo. Podobne ako v prípade finančnej krízy z roku 2008 sa „výpadok“ emisií rýchlo doplní, ak nespravíme systémové zmeny.
Môžeme hľadať motiváciu na zmenu aj v súčasnej kríze?
Výskumy ukazujú, že v oblastiach s vyšším znečistením je aj väčšia úmrtnosť na COVID-19. Prachové častice prenášajú patogény priemyselného znečistenia a pravdepodobne i vírusu. Nejde však iba o COVID-19, ale aj o iné choroby a celkovo horší zdravotný stav. Do budúcnosti by nás to mohlo motivovať k účinnejšej ochrane ovzdušia. Strach je pre ľudstvo spoľahlivým iniciátorom dlhodobej zmeny a najsilnejším rozhodovacím faktorom pri zmene správania.
Čo bude so všetkými rukavicami a rúškami, ktoré denne spotrebovávame?
Z hygienických dôvodov zatiaľ tento odpad putuje do komunálneho zberu. V lepšom prípade končí v spaľovniach a na skládkach.
