Denník N
Správy vybral a komentoval Tomáš Gális
1. Gröhling sa ponáhľa s otváraním škôl, Matovič ho brzdí
V stredu, dva mesiace od chvíle, čo sa u nás potvrdil prvý prípad koronavírusu, zdravotníci otestovali 5161 ľudí, pričom objavili 16 nových infikovaných. Jeden človek zomrel a 44 sa vyliečilo. Hoci počet novonakazených stúpol, kĺzavý medián, ktorý je kľúčový pre otváranie ekonomiky, ostáva na hodnote 4.
Ak sa teda nestane nič nepredvídateľné, je najvyšší čas, aby začal premiér tak ako obyčajne – v čom mu veľmi fandíme – meniť názor aj na otváranie škôl a škôlok. Pôdu mu na to v poslednom čase už pripravuje minister školstva Branislav Gröhling.
Už ich otvorme. Kým v utorok sa minister rozhovoril o tom, že do škôl by sa už koncom mája či začiatkom júna mohli dobrovoľne vrátiť škôlkari, prvostupniari a piataci, vo štvrtok po rokovaní vlády pridal ďalšie podrobnosti.
Podľa ministra by žiaci 6. až 9. ročníka a stredoškoláci mali zatiaľ ostať doma a ak by sa vrátili do škôl, tak len kvôli socializácii. Dobrovoľné majú byť aj letné školy, ktoré by mali najmä pomôcť s obnovením školských návykov, o vyrovnávaní rozdielov vo vedomostiach sa dá vraj hovoriť až neskôr. Minister tiež informoval, že prijímačky na osemročné gymnáziá by sa v prípade dobrej epidemiologickej situácie mohli konať priamo v školách 15. júna.
Gröhling však dodal aj to, že na ministerstve potrebujú ešte jeden až dva týždne na to, aby pripravili pre školy metodické pokyny a že ešte nejde o záverečnú informáciu, keďže stále prebieha diskusia s epidemiológmi, s ktorými treba vyjasniť ešte množstvo otázok týkajúcich sa veku učiteľov, skupín žiakov a jedální.
Zatiaľ pŕŕŕ! Netrvalo dlho a k téme sa vyjadril aj samotný premiér. A vyzeralo to tak ako obyčajne. Vraj ho mrzí, že minister školstva komunikuje tému na verejnosti. Igor Matovič by na rozdiel od neho nechcel vytvárať atmosféru, že bude dobre a všetko sa bude otvárať. A tak, ako obyčajne, pokračoval v rétorike „môžeme si strašne ublížiť, len aby sa nám to tu nezhoršilo a aby sme nemuseli zatvárať“.
Optimisti by sa však mali radšej sústrediť na premiérovu vetu, že „ak by tá situácia bola priaznivá a počas inkubačnej doby nejakým zásadným spôsobom nenarastie počet infikovaných, viem si predstaviť čokoľvek“. To je dobré znamenie.
Ako sme totiž videli už viackrát v minulosti, rétoricky je Matovič vždy ten superopatrný, ktorý nechce, aby „mu“ zomierali ľudia, aby sme otváranie neuponáhľali, aby to tu „nevybuchovalo“, aby sme neprišli o údajný titul „majstra sveta“. No čo sa týka praktických krokov, dokáže počúvať aj ekonómov, ktorým svojho času nevedel prísť na meno, meniť názor a nakoniec sa rozhodovať racionálne.
Čo to znamená v prípade škôl, je pomerne jasné. Každým ďalším dňom žiaci strácajú pracovné návyky a zaostávajú, čo zvlášť platí u tých najchudobnejších. A každým ďalším dňom na OČR ich rodičia strácajú peniaze a ekonomika nerastie, ako by mohla.
Dajte mu priestor. Možno by v tomto momente bolo najlepšie, i keď dosť ponižujúce, keby sa minister školstva trochu stiahol, nechal rezortu vypracovať metodické pokyny a všetko ostatné posunul premiérovi, nech je tým poslom dobrých správ opäť on. Ako sme už videli, táto poloha ho baví a hlavne by ho mohla poháňať vpred.
2. Po mesiaci v Žehre oddeľujú chorých od zdravých
Žiaľ, nie všetko sa v súvislosti s koronavírusom javí tak optimisticky. Na rozdiel od osád v Bystranoch a v Krompachoch sa situácia v osade Dreveník v Žehre stále veľmi nezlepšuje. Pretože tam úrady na regionálnej úrovni nevedeli problém riešiť, riadenie prevzal permanentný krízový štáb. Vo štvrtok ráno postavili priamo pri osade veliteľské stanovisko, odkiaľ budú celú operáciu v nasledujúcich dňoch riadiť.
Konečne oddelení. Ako uviedol europoslanec Peter Pollák, permanentný krízový štáb sa spolu s okresným krízovým štábom rozhodli vytvoriť karantenizačné centrum, kde umiestnia pozitívnych ľudí na ochorenie COVID-19 aj s ich rodinami. Ide vraj o dve lokality: bývalé lesnícke učilište v Bijacovciach a kameňolom, ktorý sídli hneď nad osadou v Žehre. Podľa bývalého splnomocnenca pre rómske komunity sa osada rozčlení na niekoľko častí a každého otestujú dvakrát, tak, aby bola istota, že ľudia sú zdraví. Následne dôjde k otváraniu jednotlivých častí osady.
Ako TA3 informovala už predvčerom, za takmer mesiac sa v osade, v ktorej žije viac ako 2000 ľudí, vyliečila asi len polovica z viac ako 50 infikovaných, pričom pribudol aj nový prípad nákazy. Šťastím v nešťastí je, že problém sa týka iba osady na okraji Žehry. Ak by totiž takéto výsledky dosahovali aj iné regionálne krízové štáby, nebolo by prehnané použiť slovo katastrofa.
Pokus-omyl. Na to, že plošná karanténa nemusí fungovať, upozorňovali mnohí kritici už v čase jej zavádzania. A ako ešte začiatkom týždňa v článku pre naše noviny uviedol iný bývalý splnomocnenec a jeden z kritikov súčasných opatrení v osadách Ábel Ravasz, v Žehre nie sú nakazení ľudia stále oddelení od zdravých, informovanosť je nízka a logistika stále pokrivkáva. Ako napísal, „spišské karantény môžeme brať ako drahé a nefunkčné testy toho, ako sa to robiť nemá, a vyvodiť si z nich ponaučenia pre blízku budúcnosť“.
Blízka budúcnosť je tu a krízový štáb nakoniec robí to, čo mali regionálne krízové štáby robiť už pred štyrmi týždňami. Vážne na to bolo treba použiť metódu pokus-omyl? A odvážil by sa na ňu niekto, keby nešlo o rómske osady?
3. Načo nám je vakcína?
Neveľmi povzbudivé správy však neprichádzajú len zo Žehry, ale o jednu sa postarala aj majorita, a to svojimi odpoveďami v prieskume o očkovaní proti koronavírusu. Ak by bola vakcína na nový koronavírus už k dispozícii, zaočkovať by sa dalo necelých 41 percent respondentov. Takmer 28 percent opýtaných by sa zaočkovať nedalo a asi tretina nevedela na otázku odpovedať.
Najväčšia časť opýtaných, ktorá by sa nedala zaočkovať, to odôvodňuje tým, že vakcína môže spôsobovať väčšie problémy ako koronavírus , prípadne si nemyslí, že vakcína na koronavírus dokáže pomôcť. Asi neprekvapí, že najviac odporcov očkovania je medzi tými, ktorí si myslia, že vírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne, a ani to, že najčastejšie takto uvažujú voliči ĽSNS.
Dôvodov, prečo by ľudia odmietli prípadné očkovanie, si môžeme vymyslieť veľké množstvo. Tak napríklad ide o hypotetickú otázku, keďže o účinnej vakcíne ešte nič nevieme. Prieskum je z 21. až 23. apríla, keď čísla nakazených ešte neboli také nízke ako dnes, ale už sa ukazovalo, že rásť nebudú. Zvlášť u nás, kde je dodnes „len“ 26 obetí, nemusí vírus vzbudzovať taký strach, aby si ľudia uvedomili význam očkovania. Zvlášť mladí, ktorých je aj vo svete medzi obeťami veľmi málo.
Napriek tomu je na výskume čosi znepokojujúce. Jednak staré známe spojenie medzi neochotou nechať sa zaočkovať a celkovým konšpiračným pohľadom na svet, ale tiež ochota veľkej časti ľudí riskovať zbytočne život – ten svoj i tých druhých, ktorí sa správajú zodpovedne.
Jednou vetou:
4. Slovenská vláda si v stredu na dlhopisových trhoch požičala 4 miliardy eur, je to doteraz najväčšia pôžička Slovenska a tiež najväčší predaj štátnych dlhopisov v regióne strednej a východnej Európy; dlh kupovali najmä investori z Británie, Nemecka a Rakúska.
5. Účtovanie 13 eur na deň za jedlo v štátnej karanténe je podľa ministerstva vnútra v súlade so zákonom, ľudia v karanténe by podľa neho mali platiť aj za ubytovanie, ale túto čiastku im vďaka rozhodnutiu Ústredného krízového štábu odpustili.
6. Slovenský export sa v marci prepadol medziročne o takmer 20 percent, dvojciferným tempom klesol tiež dovoz, obchodná bilancia skĺzla do schodku vyše 330 miliónov eur, najhlbšieho za najmenej desať rokov.
7. Minister Andrej Doležal nepredloží pozastavenie bezplatnej dopravy pre dôchodcov; na to, kedy zrušia pozastavenie vlakov zadarmo pre študentov, povedal, že sa o tom môžu rozprávať na rokovaní vlády; vlaky budú od pondelka fungovať v normálnom režime, no naďalej nebudú jazdiť vlaky IC a pozastavená zostáva aj medzištátna doprava.
8. Minister hospodárstva Sulík vraví, že firmu Deloitte by mali vylúčiť z komory audítorov, firma pri audite účtovníctva Bratislavy nenašla problémy, no keď prišli na kontrolu štátni kontrolóri, zistili veľké pochybenia.
9. Vláda predĺžila dočasné obnovenie kontrol na hraniciach do 27. mája, ide už o druhé predĺženie termínu v čase pandémie. (tasr)
10. Štát v rámci pomoci za mesiac marec vyplatil zatiaľ 20,354 milióna eur, celkovo ide o pomoc pre 150-tisíc zamestnancov a SZČO; pomoc za marec je možné čerpať ešte do 15. mája, v druhej polovici mesiaca sa bude čerpať pomoc za apríl.
Zaujímavé články:
Zatiaľ je to sporné. Rozhodovala by som sa v danom čase. Naznačila som však, že prokuratúra má dostatok skvelých kandidátov a takáto rýchlosť a účelovosť zmien právnej úpravy v prospech jedného kandidáta u mňa vzbudzuje otázniky aj nad tým, či by následná súťaž bola súťažou s rovnosťou šancí aj pre ostatných kandidátov. Nie je dôležitý len dobrý cieľ, ale aj cesta, ktorá k nemu vedie.
Zuzana Čaputová v rozhovore pre Aktuality.sk.
Znamená to však, že by šlo o lex Lipšic – účelovú zmenu zákona urobenú iba preto, aby vopred vyhliadnutý adept na nejakú funkciu, ktorý podľa doterajšieho právneho stavu nespĺňa podmienky, zrazu podmienky spĺňal? Domnievam sa, že nie. Vládna koalícia si totiž predsavzala zmeniť spôsob výberu generálneho prokurátora.
Ondrej Dostál o argumentoch proti Lipšicovi. (dennikn.sk)
Po voľbách sa deje presne to, čo sa dalo očakávať. Konflikt Pellegrini – Fico pokračuje. Až tak, že Pellegrini nahlas hovorí o veľkom súboji. A odhodlaní kandidovať na predsedu strany. Tentokrát však vývoj nesmeruje k ďalším ústupkom a dohode, ale k radikalizácii Fica.
Dag Daniš o tom, že Fico bude mať problémy. (aktuality.sk)
V tejto chvíli sa určite nedá tvrdiť, že Miroslav Kollár by mohol byť riešením líderského problému Za ľudí. Nato je v top politike ešte príliš krátko. Nakoniec ani nič nenasvedčuje tomu, že by o to teraz mal záujem. Určite sa však dá povedať, že Kollár najpresvedčivejšie ukazuje na cestu, ktorou sa strana musí vydať, ak sa chce zachrániť.
Jozef Majchrák o tom, ako prežije Za ľudí. (postoj.sk)
Citát:
Igor Matovič
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Jeden z prvých veľkých sporov, ktorý sa rozhorel pre opatrenia proti koronavírusu, sa týkal sprístupnenia dát mobilných operátorov vláde. Jedni hovorili, že to je príliš veľký zásah do súkromia, iní, medzi nimi aj ja, tvrdili, že sú chvíle, keď sloboda musí ustúpiť bezpečnosti a toto je jedna z nich.
Ubehol viac ako mesiac a netušíme, či a ako vláda tie dáta v boji proti pandémii využíva.
Vidíme však, že namiesto sofistikovaných digitálnych riešení sa vláda chváli rozhodnutím zatvárať ľudí do povinnej štátnej karantény.
Nespochybňujem účinnosť tohto opatrenia, ale keď nabudúce bude chcieť vláda moje súkromné dáta, asi jej ich nedám, aj keby mala akokoľvek dobré úmysly.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
