Denník N

Historik ÚPN robí na webe advokáta Kotlebovi, ústav sa od neho dištancuje

Martin Lacko v roku 2013 v Žiline pri pamätnej tabuli, ktorá pripomína vyhlásenie slovenskej autonómie Jozefom Tisom v roku 1938. Foto – TASR
Martin Lacko v roku 2013 v Žiline pri pamätnej tabuli, ktorá pripomína vyhlásenie slovenskej autonómie Jozefom Tisom v roku 1938. Foto – TASR

Martin Lacko z Ústavu pamäti národa vyzýva, aby médiá dali priestor banskobystrickému županovi a prestali hovoriť o neonacistoch na protiimigrantskom pochode v Bratislave. Koná v rozpore s naším poslaním, tvrdí šéf ústavu.

Verí na neznámych svetovládcov, pravidelne reční na spomienkach na Jozefa Tisa a najnovšie agituje za banskobystrického župana Mariana Kotlebu. Martin Lacko, historik verejnoprávneho Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý je financovaný zo štátneho rozpočtu, pred pár dňami podpísal vyhlásenie, v ktorom sa zastal nedávneho protiimigrantského pochodu v Bratislave.

Spolu s ďalšími signatármi tvrdí, že pochod by nemal byť spájaný s výtržnosťami, ktoré sa po jeho konci udiali, a žiada väčší mediálny priestor pre Kotlebu. „Vyzývame na otvorenie mediálneho priestoru pre všetky názorové skupiny, predovšetkým na možnosť mediálnej obhajoby svojej politiky Mariánovi Kotlebovi,“ píše sa v texte.

Zákon o ÚPN hovorí, že ústav je povinný vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií.

Spolu s Bezákovým kritikom

Vyhlásenie podpísalo asi pätnásť ľudí. Je medzi nimi aj kňaz Ján Košiar, ktorý mal vlani v Trnave celebrovať omšu za odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka, no nakoniec ju odslúžil ako omšu za jeho obrátenie. Bezákovi priaznivci ho po bohoslužbe napadli.

Lackovi a jeho kolegom prekáža, že médiá si na protiimigrantskom pochode všímali len extrémistov a neonacistov. „Z mediálnych výstupov sa nedá nevidieť záujem politikov a médií odradiť verejnosť od podobných aktivít tým, že účastníkov protestného zhromaždenia nazvali neonacistami, fašistami alebo pomýlenými občanmi,“ píšu.

Záber z protiimigrantského protestu v Bratislave, ktorý podľa historika Lacka médiá tendenčne spájajú s neonacistami. Foto - Ondrej Bačik
Záber z protiimigrantského protestu v Bratislave, ktorý podľa historika Lacka médiá tendenčne spájajú s neonacistami. Foto – Ondrej Bačik

Na pódiu počas protestu vystúpilo niekoľko lídrov nacionalistických skupín. Marian Kotleba najprv účastníkom poprial „vydarený biely deň“ a keď ho prerušili vulgárnym chorálom na adresu europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej, prítomným odkázal, že to povedali zaňho.

Za protestom stál aj Marián Magát zo Vzdoru Kysuce, ktorý pred dvomi rokmi na Facebooku napísal o Hitlerovi, že bol „mierotvorca, skvelý ekonóm, rečník a človek so srdcom na správnom mieste“. Ďalší z rečníkov zasa demonštrantov pozdravil „Na stráž!“.

Signatári spolu s Lackom tvrdia, že na proteste boli, a preto protestujú „proti praktikám použitým na dehonestáciu slobodne vyslovených názorov“.

ÚPN: Proti nášmu poslaniu

Lacko sa prezentuje ako historik, ktorý k téme Slovenského štátu pristupuje slobodne a objektívne. Posledné roky pravidelne navštevuje spomienky na vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa a vystupuje s príhovormi.

Vlani bol napríklad na slávnosti k 14. marcu v bratislavskom Ružinove, kde v publiku sedel aj starosta mestskej časti a člen KDH Dušan Pekár. Prišiel aj do Čakajoviec, kde rečnil pri Tisovej podobizni s nápisom „najlepší slovenský prezident“. Obhajoval sa tým, že tam išiel ako súkromná osoba.

S Lackovou knihou je spojený aj kontroverzný 80-minútový dokument Povstanie, ktorý vlani odvysielala RTVS a kritizovali ho niektorí historici.

Prečo teraz agituje za Mariana Kotlebu, ktorý v minulosti niekoľkokrát obhajoval režim Slovenského štátu, Lacko Denníku N nevysvetlil. „Prepáčte, s vami sa nebudem rozprávať,“ povedal a zložil telefón. Vedenie ÚPN na čele s predsedom správnej rady ústavu Ondrejom Krajňákom už niekoľkokrát reagovalo, že s aktivitami Lacka nesúhlasí. Urobili to aj teraz.

„ÚPN sa dištancuje od aktivít a konania, ktoré sú v rozpore s jeho poslaním a ktoré nie sú konané v mene ÚPN,“ odpovedal Krajňák.

„Za aktivity v osobnom voľne si nesú zodpovednosť zamestnanci ÚPN sami a je na nich, aby napriek tomu vyhodnotili ich rozporuplnosť alebo súlad  s poslaním ÚPN, čím si sami vystavujú svoju vizitku pred verejnosťou.“

Ústav pamäti národa

Teraz najčítanejšie