Historik ÚPN robí na webe advokáta Kotlebovi, ústav sa od neho dištancuje

Verí na neznámych svetovládcov, pravidelne reční na spomienkach na Jozefa Tisa a najnovšie agituje za banskobystrického župana Mariana Kotlebu. Martin Lacko, historik verejnoprávneho Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý je financovaný zo štátneho rozpočtu, pred pár dňami podpísal vyhlásenie, v ktorom sa zastal nedávneho protiimigrantského pochodu v Bratislave.

Spolu s ďalšími signatármi tvrdí, že pochod by nemal byť spájaný s výtržnosťami, ktoré sa po jeho konci udiali, a žiada väčší mediálny priestor pre Kotlebu. „Vyzývame na otvorenie mediálneho priestoru pre všetky názorové skupiny, predovšetkým na možnosť mediálnej obhajoby svojej politiky Mariánovi Kotlebovi,“ píše sa v texte.

Zákon o ÚPN hovorí, že ústav je povinný vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií.

Spolu s Bezákovým kritikom

Vyhlásenie podpísalo asi pätnásť ľudí. Je medzi nimi aj kňaz Ján Košiar, ktorý mal vlani v Trnave celebrovať omšu za odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka, no nakoniec ju odslúžil ako omšu za jeho obrátenie. Bezákovi priaznivci ho po bohoslužbe napadli.

Lackovi a jeho kolegom prekáža, že médiá si na protiimigrantskom pochode všímali len extrémistov a neonacistov. „Z mediálnych výstupov sa nedá nevidieť záujem politikov a médií odradiť verejnosť od podobných aktivít tým, že účastníkov protestného zhromaždenia nazvali neonacistami, fašistami alebo pomýlenými občanmi,“ píšu.

Na pódiu počas protestu vystúpilo niekoľko lídrov nacionalistických skupín. Marian Kotleba najprv účastníkom poprial „vydarený biely deň“ a keď ho prerušili vulgárnym chorálom na adresu europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej, prítomným odkázal, že to povedali zaňho.

Za protestom stál aj Marián Magát zo Vzdoru Kysuce, ktorý pred dvomi rokmi na Facebooku napísal o Hitlerovi, že bol „mierotvorca, skvelý ekonóm, rečník a človek so srdcom na správnom mieste“. Ďalší z rečníkov zasa demonštrantov pozdravil „Na stráž!“.

Signatári spolu s Lackom tvrdia, že na proteste boli, a preto protestujú „proti praktikám použitým na dehonestáciu slobodne vyslovených názorov“.

ÚPN: Proti nášmu poslaniu

Lacko sa prezentuje ako historik, ktorý k téme Slovenského štátu pristupuje slobodne a objektívne. Posledné roky pravidelne navštevuje spomienky na vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa a vystupuje s príhovormi.

Vlani bol napríklad na slávnosti k 14. marcu v bratislavskom Ružinove, kde v publiku sedel aj starosta mestskej časti a člen KDH Dušan Pekár. Prišiel aj do Čakajoviec, kde rečnil pri Tisovej podobizni s nápisom „najlepší slovenský prezident“. Obhajoval sa tým, že tam išiel ako súkromná osoba.

S Lackovou knihou je spojený aj kontroverzný 80-minútový dokument Povstanie, ktorý vlani odvysielala RTVS a kritizovali ho niektorí historici.

Prečo teraz agituje za Mariana Kotlebu, ktorý v minulosti niekoľkokrát obhajoval režim Slovenského štátu, Lacko Denníku N nevysvetlil. „Prepáčte, s vami sa nebudem rozprávať,“ povedal a zložil telefón. Vedenie ÚPN na čele s predsedom správnej rady ústavu Ondrejom Krajňákom už niekoľkokrát reagovalo, že s aktivitami Lacka nesúhlasí. Urobili to aj teraz.

„ÚPN sa dištancuje od aktivít a konania, ktoré sú v rozpore s jeho poslaním a ktoré nie sú konané v mene ÚPN,“ odpovedal Krajňák.

„Za aktivity v osobnom voľne si nesú zodpovednosť zamestnanci ÚPN sami a je na nich, aby napriek tomu vyhodnotili ich rozporuplnosť alebo súlad  s poslaním ÚPN, čím si sami vystavujú svoju vizitku pred verejnosťou.“