Denník N

+2 °C: Príbeh miest, kam už klimatická zmena dorazila (reportáž ocenená Pulitzerovou cenou)

Z Pláže Roya Carpentera ukrajuje dvíhajúca sa hladina mora. Foto – Washington Post/Salwan Georges
Z Pláže Roya Carpentera ukrajuje dvíhajúca sa hladina mora. Foto – Washington Post/Salwan Georges

Reportáž Stevena Mufsona, Chrisa Mooneyho, Juliet Eilperinovej a Johna Muyskensa bola v máji 2020 ocenená Pulitzerovou cenou v kategórii vysvetľujúca reportáž.

Zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Predtým než klimatická zmena zmiernila zimy v New Jersey, jazero Hopatcong bolo dejiskom bujarých zimných karnevalov.

Prichádzalo naň až 15-tisíc korčuliarov a ľudia svoje autá parkovali na hrubom ľade. Tisíce divákov sledovali zápasy miestnych hokejových tímov a už v roku 1926 sa na jazere konali preteky člnov na ľade na päť kilometrov dlhej trati.

Pred najväčším ochladením prichádzali na jazero robotníci. Vyrezávali bloky ľadu vysoké až šesťdesiat centimetrov a odvážali ich do obrích ľadovní, kde ich posypali pilinami a nakladali do železničných vagónov smerujúcich do New Yorku.

„Na tieto zimy môžeme už len spomínať, jednoducho prestali existovať,“ vraví dnes právnik Marty Kane, ktorý je šéfom Nadácie jazera Hopatcong.

Charakter „záhradného štátu“, ako znie prezývka New Jersey, zmenilo storočie narastajúcich teplôt. Prekvitajúci obchod s ľadom a plachtenie na korčuliach po jazere dnes pripomínajú už len čiernobiele fotografie v miestnom múzeu.

Dokonca aj vytrvalci, ktorí sa rok čo rok snažia vrátiť zašlú slávu rybárskym súťažiam na ľade, museli zrušiť jedenásť z posledných dvanástich ročníkov. Obávali sa, že sa nečakane ocitnú na nebezpečne tenkom ľade a spadnú do chladnej vody.

Jazero Hopatcong je v súčasnosti v dôsledku výskytu siníc uzavreté. Foto – Washington Post/Salwan Georges

New Jersey sa môže na prvý pohľad zdať ako nezvyčajné miesto na meranie zmeny klímy, je to však jeden z najrýchlejšie sa otepľujúcich štátov USA. Priemerná teplota tam od roku 1895 stúpla o dva stupne Celzia. To je v porovnaní s priemerom v ostatných pevninských štátoch USA dvojnásobný nárast.

Za posledné dve dekády sa z hodnoty dvoch stupňov Celzia stala pri globálnom otepľovaní kritická hranica. Podpisom Parížskej dohody v roku 2015 sa svetoví lídri zhodli na tom, že svet by mal urýchlene konať, aby udržal priemerné zvyšovanie teploty zeme „výrazne pod“ dvomi stupňami Celzia až do roku 2100. Iba tak sa nám podarí vyhnúť katastrofe.

Možné dôsledky sú skľučujúce. Medzivládny panel pre zmenu klímy varoval, že ak sa bude zem otepľovať v priemere o dva stupne, podmorský koralový svet prakticky zahynie, roztápajúce sa ľadovce v Grónsku a na Antarktíde môžu zapríčiniť dramatické zvýšenie hladiny morí, a ľad, ktorý sa v arktickom mori udržal aj počas leta a predstavoval štít proti ďalšiemu otepľovaniu, jednoducho začne miznúť.

Globálne otepľovanie však neohrieva svet rovnomerne.

Obyvatelia Pláže Roya Carpentera sťahujú svoje domy ďalej od pobrežia. Foto – Washington Post/Salwan Georges

The Washington Post analyzoval údaje Národného úradu pre oceán a atmosféru o teplote v 48 štátoch USA (bez Aljašky a Havaja) a v celkovo 3107 okrskoch. Analýza ukázala, že mnohé významné oblasti sa blížia k hranici dvojstupňového nárastu alebo ju už prekročili.

Dnes žije v rýchlo sa rozvíjajúcich oblastiach vrátane New Yorku a Los Angeles viac než desatina Američanov – takmer 34 miliónov ľudí. Z týchto okrskov už 71 prekročilo dvojstupňovú hranicu.

Aljaška sa otepľuje najrýchlejšie spomedzi všetkých štátov v krajine. Spomedzi 48 pevninských je však Rhode Island prvým, ktorého priemerný nárast teploty dosiahol dva stupne Celzia. Ďalšie štáty severovýchodu – New Jersey, Connecticut, Maine a Massachusetts – sú len tesne za ním.

Hoci si mnohí spájajú globálne otepľovanie s letným roztápaním ľadovcov, lesnými požiarmi a ničivými povodňami, hlavným dôvodom, prečo sú New Jersey a neďaleký Rhode Island najrýchlejšie sa otepľujúcimi štátmi, sú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Príroda

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie