Denník N

Západu sa v boji s Čínou o svetovú dominanciu kráti čas

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Celé roky bol svet ochotný zatvárať oči pred porušovaním ľudských práv. Argumentovalo sa tým, že síce ide o poľutovaniahodné veci, ale širší obraz je pozitívny či aspoň tolerovateľný. Nebola to pravda.

Autor je britský novinár a spisovateľ

Každý, kto v roku 2015 sledoval štátnu návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Londýne, musel mať pocit, že čínsky líder prišiel do Veľkej Británie ako dobyvateľ. Oficiálni predstavitelia v rozoznateľných modrých teplákoch zoraďovali poslušné davy čínskych prisťahovalcov, ktorí na prezidenta mávali červenými vlajočkami. Lenže bola to britská polícia, ktorá čistila ulice aj od tých najnevinnejších prejavov nesúhlasného mrmlania.

Keď si Šao Ťiang, ktorý v roku 1989 prežil masaker na Námestí nebeského pokoja, dovolil vytiahnuť dve á-štvorky s heslami „Demokraciu teraz“ a „Ukončite autokraciu“, zbalili ho. Podobne ako dvoch Tibeťanov ho neobvinili z malého prečinu proti verejnému poriadku, ale z konšpirácie. To polícii umožnilo, aby mu v rámci protiteroristických zákonov prehľadala dom a zhabala počítače. Krátko nato ho varovali z Googlu, že do jeho účtov sa pokúsil dostať „štátny aktér“.

Z toho mal byť škandál. Mierumilovný protest je v slobodnej krajine základným právom. Policajná inšpekcia našla dôkazy neobyčajného tlaku čínskych úradov na Metropolitnú políciu pred Siovou návštevou. Počas rozhovorov sa čínska delegácia dokonca vyhrážala, že ak Šaa nezatknú, odíde preč. Lenže dôstojník, ktorý Šaa zatkol, neskôr odmietol odpovedať na otázky a prípad bol pre nedostatok dôkazov odložený.

Miesta sa menia, taktika zostáva

Tento príbeh ilustruje zásadný fakt o modernej Číne. Režim v Pekingu sa neusiluje kontrolovať len svoju vlastnú obrovskú krajinu, ale chce riadiť aj to, ako sa správajú iné krajiny. A nemá v tom žiadnu mieru. Dokumentuje to hneď niekoľko

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie