Denník N

Na začiatku sme neboli pripravení, rozpráva Slovenka zo švédskej nemocnice

Stratila som čuch a chuť, rozpráva Slovenka zo švédskej nemocnice
Stratila som čuch a chuť, rozpráva Slovenka zo švédskej nemocnice

Slovenka Ivana Scepko vysvetľuje postupy na oddelení v štokholmskej nemocnici, kde sa venuje pacientom so zlyhaním srdca a s koronavírusom.

Zdravotníci oddelenia kardiológie Univerzitnej nemocnice Karolinska v Štokholme sa vďaka internému systému vzdelávajú aj osobným brífingom s vedúcou oddelenia, hovorí Slovenka Ivana Scepko, ktorá tam pracuje. V prípade najhoršej situácie majú zaučený personál z iných oddelení aj študentov medicíny.

Rozprávame sa:

  • o testovaní personálu v nemocnici na COVID-19;
  • o prvých úmrtiach na koronavírus na oddelení;
  • o tom, čo jej psychicky najviac pomohlo;
  • ako zdravotníci pristupovali k ochranným materiálom;
  • či sú na oddelení povolené návštevy pacientov.

Keď sme si dohodovali rozhovor, upozornili ste ma, že nechcete povedať niečo, čo nebude pravda. Čítali ste v médiách o situácii vo Švédsku informácie, ktoré vás zarazili, pretože neboli pravdivé?

Odkedy som prišla do kontaktu s prvým pacientom s ochorením COVID-19 a začalo prichádzať veľmi veľa informácií o koronavíruse, rozhodla som sa, že nebudem čítať žiadne správy. Chcela som sa riadiť len nariadeniami, ktoré dáva nemocnica. Cez známych som sa však dostala k viacerým článkom, kde napríklad nesedelo ani meno švédskeho hlavného hygienika.

Potom sme mali stretnutie oddelenia, kde nám vedenie nemocnice povedalo o situácii, o opatreniach a predpovediach. Na druhý deň ráno mi známi poslali odkazy na články a so strachom sa ma pýtali, čo sa vo Švédsku deje a či som v poriadku. Bol to pre mňa veľmi veľký kontrast – na jednej strane som si zažívala situáciu vo Švédsku a na druhej strane som sa dostala k článkom v slovenských médiách, ktoré sa s tým nezhodovali.

Tak ako to je momentálne vo Švédsku?

Na kardiológii, kde pracujem, je situácia omnoho lepšia, ako keď prišli prví pacienti s koronavírusom. Vtedy sme neboli pripravení, nemali sme veľa informácií. Bolo to celé hektické, každý deň sa menili postupy a nevedeli sme, čo máme čakať a do čoho ideme. Ani situácia na oddelení nebola ideálna. Na začiatku, niekedy v polovici marca, k nám prišli viacerí pacienti pozitívni na COVID-19, z toho traja, ktorí u nás zomreli na koronavírus pomerne rýchlo po sebe. To nám ako personálu veľmi nepomáhalo. Neskôr sme však mali pacientov, ktorí sa u nás na COVID-19 vyliečili a išli domov, čo nás zas povzbudilo a motivovalo.

Časom, keď sme sa s pacientmi s koronavírusom už bežne stretávali, vedeli sme napríklad, ako sa musíme pred kontaktom s nimi obliecť či vyzliecť. Na začiatku sme to robili napríklad tak, že jedna kolegyňa sa obliekala a ja som jej čítala postup. Postupne sme sa to sami naučili a zautomatizovali si to a cítili sa v tejto situácii lepšie.

Ako funguje vaše oddelenie? Máte oddelených pacientov s COVID-19?

Na mojom oddelení pracujem s pacientmi, ktorí nemajú koronavírus, ale rovnako sú tam aj pacienti, ktorí mali pozitívny test na COVID-19. Všetci pacienti na mojom oddelení sú hospitalizovaní primárne s kardiovaskulárnym ochorením, bez ohľadu na to, či majú pozitívny test alebo nie.

Sú od seba oddelení?

Ide o oddelenie, ktoré má 24 lôžok. Každý pacient má zvlášť izbu, v jednej je teda pacient s koronavírusom, v ďalšej pacient, ktorý bol negatívne testovaný. Nič sa nezmenilo. Nie je medzi týmito izbami žiadna plastová bariéra. Jediné, čo sa zmenilo, je, že na dverách majú pacienti s COVID-19 červený papier. Každý zdravotník potom vie, že keby nastala akútna situácia, potrebuje ochranné pomôcky, ktoré sú pred každou izbou pacienta.

Koľkých pacientov máte na starosti?

Vždy mám počas služby štyroch pacientov, maximálne piatich. Momentálne dvaja z nich majú koronavírus. Keď som mala pacientov s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ktorí potrebovali vyššiu zdravotnú starostlivosť a viac času, boli mi pridelení len dvaja.

Nemocnica teda nemá vyhradený personál pre ľudí s infarktom a pre ľudí s koronavírusom?

Nie, nemá. Väčšina pacientov, ktorých sme na začiatku pandémie hospitalizovali s infarktom či iným srdcovým zlyhaním, k nám prišla normálne na oddelenie a dostala bežnú starostlivosť. Vtedy to však bolo celé inak ako dnes.

Ako sa to zmenilo?

Prvý pacient, pri ktorom sa neskôr potvrdil koronavírus, prišiel pôvodne ako akútny stav s infarktom. To, že je pozitívny na COVID-19, sme hneď nevedeli. Prišiel s bežnými symptómami, s ktorými k nám na oddelenie prichádzajú pacienti s kardiovaskulárnymi problémami – ťažkosti s dýchaním, bolesť na hrudníku. Tento pacient mal aj iné pridružené ochorenia. V minulosti mu zlyhávali pľúca a jeho srdce v čase hospitalizácie fungovalo na 10 až 15 percent. Navyše bol vo vysokom veku. Pristupovali sme k nemu ako k akémukoľvek inému pacientovi v tom čase, teda bez ochranných pomôcok.

Čo sa dialo potom?

Tento pacient na mňa nakašľal, čo pri mojej práci nie je nič výnimočné. Stáva sa to bežne. Nasadila som mu kyslíkovú masku a žiadny význam som tomu neprikladala. Nasledujúce dva dni som mala voľno, a na najbližšej službe som sa dozvedela, že tento pacient zomrel a tri hodiny predtým v nemocnici zistili, že je pozitívny na COVID-19. Vtedy som začala premýšľať o tom, že to nie je dobré. Večer v ten istý deň sa u mňa prejavili symptómy chrípky, ktoré sú zároveň podobné tým na koronavírus.

Nemocnica otestovala personál, ktorý s týmto pacientom prišiel do kontaktu?

Stretlo sa s ním takmer celé oddelenie. Dostali sme však inštrukcie, že ak nemáme symptómy ako kašeľ, teplota či kýchanie, pokračujeme v práci ďalej. Ak ich však niekto má, musí zostať doma. Tým sme sa riadili. Keďže som sa po návrate do práce cítila unavená, mala som zvýšenú teplotu, bolesti hlavy a svalov, zostala som doma, kým tieto príznaky neustúpili.

Takže vám nerobili test na COVID-19?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie