Denník N

Oslavy konca vojny tentoraz bez lampasov

Čestná stráž pri pomníku neznámeho vojaka v Moskve. Foto - TASR
Čestná stráž pri pomníku neznámeho vojaka v Moskve. Foto – TASR

Jeden z najlepších protivojnových protestsongov naspieval Karel Kryl. Jeho neznámy vojak tento rok nemusel sledovať majstrovsky zahrané pózy.

Autor je spisovateľ

Vyrastal som v dobe, keď sa ako deň víťazstva oslavoval 9. máj. Nemecko bolo agresorom, Sovietsky zväz obeťou agresie. Bodka. V škole sme sa učili o hrdinstve sovietskych vojakov, ktorí fašistov z krajiny vyhnali a nakoniec ich na hlavu porazili. Zdôrazňovalo sa, že vďaka nim si aj my, ľudia v socialistickom Československu, môžeme užívať slobodu a mier. Marketingovou značkou tohto naratívu bol obrázok usmiateho soldata držiaceho v náručí dieťa.

Ako žiak základnej školy som tomu nemal dôvod neveriť. O žiadnom pakte Molotov – Ribbentrop sme sa na hodinách dejepisu neučili. Ani o tom, ako Sovietsky zväz spolu s Nemeckom a slovákštátom v septembri 1939 prepadol Poľsko. A ani doma sa o tom nehovorilo.

A tak som, rovnako ako ostatní moji spolužiaci, pozeral vojenské prehliadky v televízii a kupoval si spišské párky v stánku na futbalovom štadióne, kde sa na počesť víťazstva nad fašizmom konal turnaj mužstiev z celej Hnileckej doliny.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

2. svetová vojna

Komentáre

Teraz najčítanejšie