Denník N

Zo strednej Európy sa nedá utiecť, musíme sa dohodnúť

Foto – TASR
Foto – TASR

Visegrádskej štvorke predpovedali zánik, pretože nedokázala zaujať spoločný postoj proti agresívnemu Rusku. Bola to chyba, rozdielne názory na Kremeľ existujú už roky, ale skupina ďalej žije aj s nimi.

Autor je riaditeľom Výskumného centra
Asociácie pre medzinárodné vzťahy (AMO)

Pred rokom sa hovorilo o tom, že Visegrádsku skupinu čaká trpký koniec. Stredoeurópske krajiny nenašli silný spoločný jazyk, ktorým by nad rámec európskeho konsenzu odsúdili agresívne ruské správanie vo východnej Európe. Ukázalo sa však, že veštenie smutného konca bolo predčasné.

Visegrádska skupina žije ďalej. Spoluprácu navyše v mnohých oblastiach prehlbuje – napríklad v obrannej politike – alebo rozširuje do nových sfér, čoho dôkazom je súhra pri budovaní jednotného digitálneho trhu v Európskej únii.

Z fatalistických predpovedí veľkého visegrádskeho úpadku, ktoré zaznievali najmä v Poľsku a západnej Európe v reakcii na absenciu dôraznej jednotnej pozície voči Kremľu, si možno vziať dve ponaučenia.

Dobrý produkt

Po prvé: mnohí od Visegrádskej skupiny čakali viac, než bola schopná dosiahnuť. Predovšetkým vonkajší pozorovatelia automaticky očakávali, že stredná Európa vyznáva jednu bezpečnostnú identitu a zahraničnopolitickú kultúru. Predpokladali preto, že všetky štyri krajiny so skúsenosťou so životom v sovietskom područí nastolia tvrdú líniu proti Rusku, ktoré zasekáva pazúriky do svojich susedov. Toto prehnané očakávanie bolo vlastne pozitívnym zistením, pretože sa ukázalo, akou dobrou značkou Visegrád je.

Druhé ponaučenie priamo súvisí s prvým. Dozvedeli sme sa totiž, že znalosť visegrádskej spolupráce – jej limitov, vnútorného fungovania, cieľov a možností – je medzi expertmi, novinármi či politikmi pomerne slabá.

Uvedomme si, že krajiny Visegrádu málokedy smerom k Rusku hovorili jedným hlasom. Veď už rusko-gruzínska vojna z roku 2008 priniesla v strednej Európe názorový rozkol. Česko a Poľsko presadzovali veľmi ostrý prístup vo vzťahu ku Kremľu, kým Slovensko s Maďarskom hľadali vyváženú pozíciu. Rozdielne názory teda nie sú ničím novým – najnovší visegrádsky nesúlad len vzbudil omnoho viac kriku.

Visegrádska skupina bola teda v situácii produktu so skvelou reklamou, ktorý zaznamenal úspech v celej Európe. Lenže sme k nemu zabudli pribaliť návod na použitie. Neznamená to však, že by jeho technická konštrukcia vykazovala výrobné chyby.

Volebné testy

Testom stredoeurópskej spolupráce v nasledujúcich mesiacoch budú parlamentné voľby v Poľsku a na Slovensku. V Poľsku pravdepodobne dôjde k prekresleniu politickej mapy. Opozičné Právo a spravodlivosť, ktoré v predvolebných prieskumoch jasne vedie, avizuje, že bude vykonávať sebavedomejšiu zahraničnú politiku, a to predovšetkým voči Rusku a Nemecku. V oboch prípadoch sa bude chcieť oprieť o podporu strednej a východnej Európy, ktorej sa však nedočká. Nikto si nebude chcieť pokaziť výborné vzťahy s Berlínom.

Ani vo vzťahu k Moskve nemožno čakať silnejšiu spoločnú pozíciu (podľa poľskej predstavy). Rozdielny prístup k Rusku síce fatálne neohrozuje stredoeurópsku spoluprácu, no nemožno opomenúť fakt, že tlak Kremľa na Slovensko či Maďarsko je pre strednú Európu nebezpečenstvom.

V oboch prípadoch môžeme čakať jeho stupňovanie, ktorému nebude ľahké odolávať – či už pôjde o energetiku, alebo o ponuky obchodných zmlúv. Prípadný spor medzi novou sebavedomou poľskou vládou na strane jednej a predvolebnou atmosférou rozjatreným Slovenskom na strane druhej by nášmu regiónu nič dobré nepriniesol.

Viac politikov a menej politiky

Od 1. júla prevzala predsedníctvo vo Visegrádskej skupine Česká republika, ktorú čakajú politické úlohy. Okrem rozvoja sektorovej spolupráce v energetike, obrane alebo digitálnej agende sa preto Praha chce sústrediť aj na posilňovanie vnútrovisegrádskej súdržnosti. Je to krok správnym smerom. Spolupráca postavená na hustej sieti formálnych a neformálnych kontaktov medzi diplomatmi a byrokratmi už nestačí a visegrádsku spoluprácu treba otvoriť aj v politickej rovine.

Už počas minulého slovenského a predminulého maďarského predsedníctva spolu začali hovoriť národné parlamenty a poslanci Európskeho parlamentu z Česka, Poľska, Maďarska a zo Slovenska. Parlamentná dimenzia Visegrádu môže byť ešte robustnejšia.

Skvalitnenie vzťahov medzi politikmi prinesie posilnenie vzájomnej „znalosti“ a minimalizuje rôzne prekvapenia, ktorých svedkami sme boli aj v minulom roku. Neklamme sa. Krajiny strednej Európy nemajú identické záujmy a svoju zahraničnú politiku nestavajú na totožných základoch. Napriek tomu dokážu v mnohých témach spolupracovať.

Zo strednej Európy nemožno utiecť, a preto potrebujeme spoločnú dôveru – motto českého predsedníctva vo Visegrádskej skupine – vnímať ako cieľ aj prostriedok nášho dobrého spolunažívania.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie