Otakar Horák
Hovorí, že nosenie rúšok aktivuje nový koronavírus, že očkovanie proti chrípke zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia na COVID-19 o 36 percent alebo že povinné očkovanie pre všetkých by len v Spojených štátoch amerických zabilo prinajmenšom 50 miliónov ľudí.
Uvedené chybné a ničím nepodložené tvrdenia (viac nižšie) vyslovila americká biochemička Judy Mikovitsová v upútavke na dokument Plandemic.
Od minulého pondelka videli 26-minútové video milióny ľudí po celom svete. Na Slovensku o ňom písal dezinformačný web Infovojna, na sociálnej sieti ho propagoval aj kontroverzný publicista Gustáv Murín a člen Katedry botaniky UK v Bratislave. Cez jeho profil video dosiaľ zdieľalo skoro 500 ľudí.
Priznal chybu
Video v nedeľu šírila aj facebooková stránka Katedry mikrobiológie a virológie UK, medzičasom ho stiahla. „Video som na stránku zavesil nevediac celkom, o čo ide. Mojím cieľom bolo, aby študenti o téme diskutovali,“ vysvetlil svoje konanie vedec. Neprial si, aby sme ho menovali.
Video viselo na stránke katedry bez akéhokoľvek komentára, ktorý by varoval, že materiál šíri nezmysly. „Nikdy nedávam popis a v tejto súvislosti išlo o chybu,“ povedal virológ. Pre Denník N dodal, že video obsahuje konšpiračné teórie. „Zmýlil som sa,“ povedal virológ o šírení videa.
Facebook, YouTube či Vimeo už video stiahli. „Naznačovať, že následkom nosenia rúšok by ste mohli ochorieť, by mohlo spôsobiť bezprostredné ohrozenie (zdravia). Video preto sťahujeme,“ uviedol zástupca Facebooku.
„Rýchlo odstraňujeme nahlásený obsah, ktorý porušuje naše zásady komunity, vrátane obsahu, ktorý zahŕňa lekársky nepodložené odporúčania ohľadom COVID-19,“ oznámil YouTube.
Na internete však naďalej kolujú kópie videa. K slovenskému užívateľovi by sa mohli dostať aj úryvky Mikovitsovej knihy Plague of Corruption (z angl. Mor korupcie) vydanej minulý mesiac. Kniha sa na Amazone zaradila medzi bestsellery a internetový obchod ju odmieta stiahnuť z predaja.
Najuznávanejšia vedkyňa generácie?
Judy Mikovitsovú v upútavke prezentujú ako „najuznávanejšiu vedkyňu svojej generácie“, no je to naozaj tak?
Mikovitsová získala doktorát z biochémie na George Washington University a do roku 2001 pracovala v Národnom onkologickom ústave (National Cancer Institute). Jej doktorská práca údajne priniesla revolúciu do liečby HIV/AIDS, no ako uvádza magazín Science, v skutočnosti nemala na liečbu ochorenia „žiaden rozpoznateľný vplyv“.
V nasledujúcich rokoch pôsobila na súkromnej klinike Whittemore Peterson Institute v Nevade, kde pátrala po príčinách chronického únavového syndrómu. V roku 2009 vydala s početným tímom kolegov článok v prestížnom časopise Science, v ktorom spojila chronický únavový syndróm s myšacím retrovírusom XMRV.
Vznikla tak nádej, že ochorenie možno liečiť antivirotikami. Niektorí pacienti dokonca začali brať lieky určené pre pacientov s HIV, píše magazín Science.
Lenže štúdia z roku 2011 ukázala, že pri výskume došlo k chybám a zistenia nemožno zopakovať. Science najprv stiahol časť pôvodného článku a 23. decembra 2011 ho stiahol celý.
Mikovitsová odmietla podpísať oznam o stiahnutí a zapojila sa do veľkej štúdie za 2,3 milióna dolárov, ktorá mala poskytnúť „definitívnu odpoveď“ na otázku o vplyve myšacieho vírusu na chronický únavový syndróm. Ako sa ukázalo, zo 150 pacientov, ktorým ochorenie diagnostikovali, nemal myšací retrovírus XMRV ani jeden.
„Neexistujú dôkazy, že XMRV je ľudským patogénom,“ povedala v roku 2012 o výsledkoch výskumu Mikovitsová.
Biochemička vydala 40 vedeckých článkov, naposledy v roku 2012. „Pred tým, než v roku 2009 vydala článok v Science, ktorý tvrdil, že existuje spojenie medzi novým retrovírusom a chronickým únavovým syndrómom, bola pre vedeckú komunitu neznáma. Neskôr sa ukázalo, že článok je chybný, a stiahli ho,“ píše Science na margo vedeckého významu Mikovitsovej.
Mikovitsová síce robila vedu, no jeden článok v top časopise, ktorý sa pre závažné chyby dodatočne stiahol, z nej nerobí „najuznávanejšiu vedkyňu generácie“.
Vedci odmietajú umelý pôvod
Podľa Mikovitsovej je „zrejmé, že s koronavírusom sa manipulovalo“. Bývalá vedkyňa argumentuje tým, že k pandémii došlo za menej ako desaťročie od epidémie SARS-u, čo je príliš krátke obdobie na prirodzenú mutáciu.
Mikovitsová má pravdu, že nový koronavírus SARS-CoV-2 sa podobá na koronavírus SARS-CoV z rokov 2002 až 2004 (čo je viac ako desaťročie), lebo ide o ľudské koronavírusy s pôvodom v netopieroch.
Ale nový koronavírus sa na vírus ochorenia SARS podobá len na 79 percent a z genetického hľadiska je podobnejší iným koronavírusom v netopieroch. COVID-19 je úplne nové ochorenie, ktoré pred rokom 2019 neexistovalo.
Dosiaľ neexistujú hodnoverné dôkazy, že by mal nový koronavírus umelý pôvod a pochádzal z laboratória. Naopak, vedecká komunita sa kloní k záveru, že SARS-CoV-2 má prirodzený pôvod, čo dokazuje aj marcová štúdia z časopisu Nature Medicine.
Vírus sa viaže na receptory zvané ACE2, ktoré sa nachádzajú v bunkách pľúc, ale aj srdca či hrubého čreva. Podľa uvedenej štúdie z Nature Medicine to nový koronavírus robí tak dokonale, že nemôže ísť o výsledok umelého zásahu. Ukázalo sa totiž, že riešenia, ktoré ponúkajú počítačové simulácie, ani zďaleka nedokážu viazať vírus na ľudskú bunku tak dobre ako reálny koronavírus.
„Všetky doterajšie empirické dáta ukazujú, že nový koronavírus má prirodzený pôvod a ide o jeden z mnohých príkladov zoonóz (nákazy zvierat prenosné na človeka – pozn. red.), ktoré sa bežne vyskytujú v ľudskej populácii, hoci s menej kalamitnými následkami,“ povedal pre Denník N Ľubomír Tomáška, vedúci Katedry genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Rovnaký názor na pôvod nového koronavírusu majú aj skoro tri desiatky odborníkov na verejné zdravie, ktorí ešte vo februári vydali v lekárskom magazíne The Lancet list, kde rázne odmietli všetky konšpiračné teórie o umelom pôvode koronavírusu.
Hydroxychlorochín a očkovanie proti chrípke
Mikovitsová tvrdí, že hydroxychlorochín zaberá pri liečbe COVID-19. Niektoré menšie štúdie v minulosti skutočne ukázali, že hydroxychlorochín – ktorý sa inak používa pri liečbe malárie – by mohol tíšiť symptómy ochorenia, iné to však nepreukázali.
Najnovšia veľká štúdia na 1400 pacientoch, ktorá vyšla minulý týždeň v lekárskom magazíne NEJM, však ukázala, že hospitalizovaným pacientom s hydroxychlorochínom sa nedarilo lepšie ako tým bez neho. Neznížilo sa riziko úmrtia ani potreba nasadiť pľúcny ventilátor.
Mikovitsová vo videu hovorí, že očkovanie proti chrípke zvyšuje pravdepodobnosť nákazy ochorením COVID-19 o 36 percent a že v očkovacej látke proti chrípke je koronavírus. Odvoláva sa pri tom na štúdiu vydanú tento rok v magazíne Vaccine, podľa ktorej mali očkovaní zamestnanci amerického ministerstva obrany vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú koronavírus, ako tí neočkovaní.
Lenže uvedená štúdia sa robila ešte pred pandémiou a nikde sa v nej nepíše o novom koronavíruse SARS-CoV-2 ani o ochorení COVID-19, ktoré tento vírus spôsobuje. Nikde v štúdii sa neuvádza ani to, že by očkovanie proti chrípke zvyšovalo o 36 percent riziko nákazy novým koronavírusom. Tento nesprávny údaj rozšírila až stránka disabledveterans.org, ako upozornil portál politifact.com.
Dodajme, že v očkovacej látke proti chrípke nie je koronavírus.
Hoci je Mikovitsová presvedčená, že vakcíny zabili milióny ľudí, opak je pravdou – vakcíny milióny ľudí zachránili. Len očkovanie proti osýpkam medzi rokmi 2000 až 2015 zachránilo až 20,3 milióna ľudských životov, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Aj preto magazín Science pred tromi rokmi napísal, že „najrizikovejšia je tá vakcína, ktorá sa nepodala“.
Nosenie rúška neaktivuje vírusy
Podľa Mikovitsovej „nosenie rúška doslova aktivuje vaše vlastné vírusy“ a spôsobuje ochorenie COVID-19.
Na uvedené tvrdenia neexistujú žiadne dôkazy. „Nosenie rúška nemá z biologického hľadiska žiaden vplyv na aktivitu vírusu,“ cituje politifact.com odborníka na verejné zdravie Richarda Peltiera z Massachusettskej univerzity v Amherste. „Nosenie rúška len zachytáva kvapôčky pred tým, než sa dostanú do úst alebo nosa. Nie je to žiadna veľká veda a Mikovitsová by to mala vedieť,“ dodal Peltier.
Pochybné názory bývalej vedkyne si všimla verejnosť, aj preto mala minulý štvrtok účastníčka protestu proti koronavírusovým opatreniam v kalifornskom Sacramente transparent s nápisom: „Poznáte doktorku Judy Mikovitsovú? Tak mi nevravte, aby som nosila to hlúpe rúško.“
https://twitter.com/mikeblountsac/status/1258439584507031552
Mikovitsová v upútavke obviňuje riaditeľa amerického Národného inštitútu pre alergie a infekčné ochorenia Anthonyho Fauciho z toho, že pochoval jej dôkazy, že vakcíny poškodzujú imunitný systém.
Fauciho útoky na Mikovitsovej prácu vraj siahajú až do 80. rokov, keď si pripísal úspechy za jej prelom vo výskume HIV. Neskôr jej údajne poslal výhražný mejl, že ak niekedy vstúpi na pôdu Národného inštitútu zdravia, dá ju zatknúť. „Netuším, o čom to hovorí,“ povedal Fauci pre snopes.com a dodal, že taký mejl nikdy neposlal.
Z konšpirátorky robia whistleblowerku
Dokument Plandemic produkovala spoločnosť Elevate Mikkiho Willisa. V minulosti už Willis natočil video o tom, že nový koronavírus bol medzi ľudí vypustený schválne.
Hoci YouTube aj Facebook odstránili upútavku na nový dokument, za pár dní ju stihli vidieť milióny ľudí. Mikovitsová sa medzičasom stala miláčikom ultrapravicových stránok The Epoch Times a The Gateway Pundit a v televízii a na sociálnych sieťach mala tisícky zmienok denne.
Konšpirační teoretici spravili z Mikovitsovej hrdinku a „zmenili ju z človeka, ktorý pretláča zdiskreditovanú pseudovedu, na niekoho, kto upozorňuje na prešľapy skutočných expertov,“ cituje denník The New York Times Renee DiRestaovú, odborníčku na dezinformácie zo Stanfordovej univerzity.
Prečo sú konšpiračné teórie Judy Mikovitsovej také populárne? Podľa Jennifer Reichovej, expertky na antivakcinačné hnutie z univerzity v Denveri, je viera v konšpiračné predstavy prejavom neistoty, ktorú vyvolávajú obavy zo šíriaceho sa koronavírusu.
Viaceré výskumy v minulosti vskutku ukázali, že ak ľudia pociťujú bezmocnosť a hovoria, že veci nemajú pod kontrolou, upínajú sa ku konšpiračným presvedčeniam, ktoré zložitý svet premieňajú do podoby jednoduchých formúl s jasným vinníkom, ktorý „má niečo za lubom“.
Zahraničné noviny žiadali Mikovitsovú o vyjadrenie – buď nereagovala, alebo zaslala len prázdny mejl s prílohou, v ktorej bola kópia jej novej knihy a powerpointová prezentácia nazvaná „Prenasledovanie a kamufláž“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
