Filantropia v komplikovaných časoch poskytuje okamžité riešenia aj inovácie

Autorka je výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis

Uzatvorenie Baziliky Božieho hrobu v Jeruzaleme po 671 rokoch, čo sa naposledy stalo počas morovej epidémie, je jedným zo signálov, aké je toto obdobie výnimočné. Oproti nákaze v 14. storočí však žijeme v ére, keď pokrok, aký môže vďaka inováciám zažiť jedna generácia, nemá v histórii obdobu. Aj keď by sme všetci boli radšej, keby žiadny koronavírus nebol, je fascinujúce byť svedkom toho, ako sa s krízou svet vyrovná.

Filantropické aktivity dnešných dní – od malých zbierok na materiálno-technickú podporu zdravotníctva až po financovanie inovatívnych výskumov – majú v boji s vírusom a jeho následkami nezastupiteľné miesto. Nadácie, darcovské iniciatívy či vnímaví jednotlivci prinášajú v komplikovaných časoch tri výhody, o ktoré sa môžu oprieť všetci ostatní. Poskytujú flexibilné a rýchle finančné zdroje, ktoré nie sú spojené so zdĺhavou byrokraciou, vytvárajú silné partnerstvá, ktoré sú kľúčové pre riešenie krátkodobých následkov, a podporujú inovácie, ktoré hľadajú riešenia s dlhodobým dosahom.

Rýchla reakcia je polovicou úspechu

Podľa štatistík Centra filantropie pre pomoc pri katastrofách (Centre for Disaster Philanthropy) presiahli dary na boj proti SARS-CoV-2 celosvetovo už sedem miliárd dolárov. Reakcie jednotlivcov, firemných aj súkromných nadácií boli často okamžité a neraz v rozpore s krokmi politických lídrov, ktorí situáciu zľahčovali.

Medzi najvýznamnejších prispievateľov doteraz patria zakladateľ Amazonu Jeff Bezos, firmy Google, Cisco, Tata či čínska Alibaba. Jej zakladateľ Jack Ma venoval 14,5 milióna dolárov na vývoj vakcíny. Spomedzi individuálnych darcov vyčnieva Jack Dorsey, šéf sociálnej siete Twitter, ktorý na boj s vírusom dal až miliardu. Najštedrejšie tak už nie sú finančné inštitúcie, štafetu preberajú technologické a internetové giganty. Spolu tieto tri sektory venovali až 81 percent všetkých darov.

Celkový objem príspevkov sa zatiaľ hodnotí ťažko, pretože „spanilú jazdu“ vírusu poznáme len krátko. Už teraz je však jasné, že do boja s ním sa pustila väčšina najvýznamnejších nadácií. Donorské organizácie v každej krajine vytvárajú špeciálne fondy či menia podmienky grantov tak, aby čo najviac zmiernili dôsledky krízy.

Filantropické aktivity na Slovensku nemôžu v absolútnych číslach „súperiť“ so zahraničím, v rýchlosti reakcie či charaktere pomoci však držia krok. Viaceré firmy a ich nadácie vyčlenili na boj s krízou nemalé prostriedky, podpora sa tak pohybuje v miliónoch eur. Len na pokrytie rýchlej, prevažne materiálno-technickej pomoci venovali väčšie firemné nadácie minimálne milión eur. Pomocnú ruku podal aj štát, keď umožnil „2 % z dane“ použiť aj na boj s epidémiou.

Spomedzi všetkých vyniká iniciatíva Kto pomôže Slovensku. Veľmi rýchlo identifikovala medzery v zdravotníctve, efektívne zhromaždila zdroje a vytvorila špičkový tím ľudí z rôznych sektorov. Doslova z večera na ráno sa stala lídrom (nielen) prvých dní pandémie. Štát len veľmi pomaly dobiehal jej nasadenie, adresnosť pomoci a schopnosť vytvoriť silnú sieť ľudí v teréne.

Iniciatíva, ktorá bola na začiatku hnaná vôľou a nasadením zopár ľudí z biznisu, doteraz na podporu zdravotníckych zariadení vyzbierala vyše 1,2 milióna eur. Povzbudivé je, že peniaze vo veľkom venovali aj väčší či menší individuálni darcovia.

Komplexné výzvy potrebujú silné partnerstvá

Keď Bill Gates v nedávnom rozhovore so šéfom konferencie TED Chrisom Andersonom hodnotil najväčšie prínosy svojej nadácie, odpovedal bez váhania. Zdôraznil najmä schopnosť prepájať rôznych hráčov a vytvárať partnerstvá, vďaka ktorým môžu mať ambíciu riešiť aj globálne problémy. Gates si uvedomuje, že koronakríza sa bez koordinovaného postupu všetkých zainteresovaných strán zvládnuť nedá.

V zahraničí, ale postupne aj u nás, sa v tejto súvislosti čoraz viac hovorí o kolektívnom vplyve. Jeho podstatou je vytváranie mechanizmov na efektívnejšiu spoluprácu, ktorá prináša reálne výsledky – najmä pri komplexných problémoch, akým je aj verejné zdravie. Podľa autorov článku Leading Boldly sú to také typy výziev, kde nikto nemá zdroje ani právomoci, aby dosiahol požadovanú zmenu sám. A to napriek tomu, že riešenia ležia na stole.

Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov je najväčšou súkromnou inštitúciou, ktorá sa dlhodobo venuje verejnému zdraviu a pandémiám. V rovnaký deň ako u nás začali oficiálne zatvárať školy, oznámila spolu s britskou nadáciou Wellcome Trust a nadáciou Mastercard investíciu 125 miliónov dolárov do takzvaného akcelerátora liečiv na COVID-19. Ten má urýchliť identifikáciu, vývoj a vyhodnocovanie nových liekov tak, aby pacient nepotreboval pľúcnu ventiláciu. Nadácia koordinuje aktivity viacerých partnerov vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie, súkromných firiem, veľkých medzinárodných nadácií a štátnych inštitúcií.

Nutnosť spájať sa si uvedomujú aj vlády. Najbohatšie štáty sveta G20 sa nedávno zaviazali postupovať koordinovane a prispievať do fondu solidarity na boj s koronavírusom. Vo výzve apelujú, aby sa zapojili aj nadácie a verejnosť.

Trend spájania síl existuje aj v slovenskom filantropickom prostredí. Viacero fondov v kľúčových celospoločenských témach ako vzdelávanie či transparentnosť funguje vďaka finančnej podpore a know-how firiem a filantropov. V reakcii na súčasnú krízu vznikajú fondy, v ktorých sa zase spájajú viaceré nadácie aj štát. Ich cieľom je zmierňovať dosah na občiansky sektor a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

Inovácie bez podpory strácajú dych

Odborníci vyzdvihujú schopnosť filantropie pozerať sa za horizont a podporovať riešenia, ktoré neodstraňujú len následky, ale prinášajú aj trvalú zmenu. Navyše aj v nepopulárnych témach, ako je napríklad klimatická zmena, ktorej štáty či „trh“ doteraz nevenovali príliš pozornosť.

Výhodou filantropických inštitúcií je nepochybne skúsenosť s podporou iniciatív „zdola“. Vďaka nim lepšie rozumejú spoločenským problémom, ktorým krajiny čelia. Zároveň ako partneri a mentori neraz stoja pri vzniku inovatívnych riešení, ktoré na sociálne či environmentálne problémy reagujú. Čoraz viac sa preto zdôrazňuje úloha filantropie ako „investora“ do inovácií. Kľúčovú rolu zohráva najmä v začiatkoch, keď je pre neziskové organizácie, sociálne podniky či startupy takmer nemožné získať kapitál z iných zdrojov.

Prepájanie inovácií a filantropie je dôležité aj v pokojnejších časoch, v čase krízy však zachraňuje životy. Dobrým príkladom je už spomínaná nadácia manželov Gatesovcov, ktorá aktuálne okrem vývoja nových liečiv investuje aj do masovej distribúcie domácich testov v USA.

Bez preháňania môžeme povedať, že nezaostávame ani u nás. Správa o vývoji unikátneho testu na COVID-19, ktorý cez Fond pre včasnú diagnostiku koronavírusu zafinancovala Nadácia ESET, vyvolala právom veľký záujem.

Práve dôvera v domáce vedecké kapacity je sympatickou pridanou hodnotou iniciatívy. Nadácia sa zase mohla oprieť o svoj kredit, za ktorý vďačí aj organizovaniu vedeckého ocenenia ESET Science Award. Bez jej prepojenia s renomovanou vedeckou komunitou a bez dôvery výskumníkov by vývoj nového testu nemusel byť možný. A to v našich podmienkach nie je málo.

Voľu filantropie pozerať sa za horizont by sme však nemali preceňovať. Jednak preto, že jej často ostáva energia iba na „hasenie“ akútnych problémov, ale aj preto, že niektoré dôležité oblasti jej stále unikajú. Ochrana pred globálnou pandémiou bola paradoxne jednou z nich napriek tomu, že experti na hrozbu smrtiacich vírusov upozorňovali dlhodobo.

Bez filantropie to nepôjde

Všetko nasvedčuje tomu, že pandémie môžu byť súčasťou našich životov opakovane. Filantropické inštitúcie a iniciatívy vedia vďaka efektívnej pomoci a silným partnerstvám zakročiť v pohnutých časoch rýchlejšie ako štát. Napriek ich nespochybniteľnej úlohe však komplexné problémy sveta nemôžu zostať len v ich „kompetencii“. Vďaka dôrazu na dlhodobý dosah by však mali byť kľúčovým partnerom pri hľadaní riešení. Či už v kríze, keď vidieť výzvy za horizontom je ešte náročnejšie, alebo po nej, keď inovácie môžu byť hybnou silou návratu k novému normálu.