Denník N

V čom sa mýli Eduard Chmelár, keď sa obáva boja proti dezinformáciám 

Ilustrácia - Jakub Goda
Ilustrácia – Jakub Goda

A prečo je dôležitá diskusia o hraniciach medzi bojom proti dezinformáciám a slobodou slova.

Autor je publicista, pracuje v reklame

Eduard Chmelár vyhlásil lov na lovcov konšpirátorov a napísal, že z honu na konšpirátorov sa stáva európska podoba mccarthyizmu. Diskusia o tom, čo znamená boj proti dezinformáciám vo vzťahu k slobode slova, je aktuálna, potrebná a prebieha čoraz intenzívnejšie na celom svete. V Česku koluje populárne video Dana Vávru o cenzúre Facebooku a obavy vyslovujú napríklad aj také váhy, ako je holandský politológ Cas Mudde, ktorý nedávno vyzýval, aby sme nedovolili, aby sa sloboda prejavu stala obeťou koronavírusu.

V programovom vyhlásení Matovičovej vlády sa slovo „dezinformácia“ vyskytuje celkovo 12-krát a aj na nedávnom stretnutí mimovládneho a občianskeho sektora na ministerstve zahraničných vecí, ktoré organizoval minister Ivan Korčok so štátnym tajomníkom Martinom Klusom, som cítil, že tejto téme sa naozaj chcú venovať. Dá sa tak očakávať, že aj u nás sa začnú stupňovať diskusie, či boj proti dezinformáciám neohrozuje slobodu slova.

Niektoré krajiny naozaj prijímajú pomerne tvrdé represívne zákony s vágne definovanými pojmami, z ktorých ide obava, že boj proti dezinformáciám sa môže stať kladivom na hlasy nepohodlné režimu. Príkladom sú Singapur, Maďarsko alebo Rusko, v ktorom v súlade s takýmto zákonom môžete dostať pokutu do 300-tisíc rubľov za urážanie štátnych predstaviteľov na sociálnych sieťach.

Takémuto prístupu sa naozaj treba vyhýbať, ale boj proti dezinformáciám v podobe, v akej ho predvádzajú moderné demokratické krajiny, je predovšetkým prejav schopnosti štátu reagovať na výzvy doby, na rozvoj techniky a na informačné prostredie, ktoré v uplynulých rokoch prešlo zásadnou transformáciou. V prakticky žiadnom štáte na sever a na západ od nás nemá zápas s dezinformáciami podobu organizovanej snahy cenzurovať vo veľkom alebo zákonom nariadiť „jedinú pravdu“.

Eduard Chmelár preto preceňuje riziká plynúce z rozumne nastaveného boja proti dezinformáciám a podceňuje dôsledky stavu, keď na internete vládne úplná anarchia, ako to bolo v roku 2016.

Nejde len o hoaxy – vplyv sociálnych sietí je omnoho širší

Keď sa niekto snaží spochybniť hĺbku a rozsah toho, aký vplyv majú sociálne siete a na nich sa šíriace bludy na spoločnosť, spravidla sa oprie o jeden z týchto dvoch argumentov. A nejde len o Chmelára, ale aj o ľudí ako napríklad spomínaný Cas Mudde, ale v minulosti aj Yuval Noah Harari:

1. „Lži, dezinformácie a propaganda nie sú nič nové, boli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Facebook

Hoaxy a propaganda

Komentáre

Teraz najčítanejšie