Denník N

Pred Lidlom sa mi podlomili kolená, skočila som do auta a verila, že som si zachránila život, vraví herečka o panike z koronavírusu

Jitka Sedláčková. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Jitka Sedláčková. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Česká herečka Jitka Sedláčková sa z pandémie koronavírusu psychicky zrútila. Na mesiac sa zavrela na chalupe a zvyšok sveta vnímala ako nebezpečné územie.

Po čase, keď už nebola schopná spať a vnímať nič iné ako správy vrátane konšpiračných teórií, sa rozhodla urobiť zásadný krok a svoju záhradu opustiť.

V rozhovore pre český Deník N opisuje, ako sa postavila na nohy a začala zase fungovať.

Koronavírus s vami psychicky dosť zacvičil. Čo sa s vami dialo?

Veľmi dobre si pamätám na vyhlásenie mimoriadneho stavu, keď sa zavreli divadlá. Aby som bola úprimná, vďačne som s tým súhlasila, pretože som v tom čase riešila v divadle trochu kontroverzný spor a uľavilo sa mi, že to nemusím riešiť ďalej. Vlastne som mala radosť, že sa nehrá.

Predpokladala som však, že sa nebude hrať napríklad týždeň alebo dva. Odišla som na nakrúcanie do brnianskej televízie, kde už som získala prvé podozrenie. Keď ide o choroby, som totiž pomerne strachopud.

Chceli ma ubytovať v hoteli, tak som tam zavolala a spýtala sa, či sa u nich ubytovávajú Číňania. Povedali, že áno, tak som tam odmietla ísť s tým, že sa nemienim nakaziť. Že budem radšej z chalupy na vlastné náklady na natáčanie dochádzať.

Vyšli mi v ústrety a začali sme nakrúcať. Na pľaci mal niekto kašeľ a to už som úplne znervóznela. Začala vo mne klíčiť panika z neznámej choroby.

Boli ste z toho prekvapená? Ja by som od vás očakávala pokoj.

Nie. Žiaden pokoj som v sebe nemala. Len som sa tvárila, že som pokojná. Možno aj kolegovia okolo mňa predstierali, že sú pokojní. A neboli.

Potom sa natáčanie prerušilo. Zostala som na chalupe a začalo sa moje obdobie štrnásťdňového pokoja. To som zatiaľ nebola závislá od informácií.

Robila som presne to isté, čo ostatní. Umyla som okná, upratala som záhradu a dom, všetko som okopala, osekala, natrela a vyžehlila. A pritom mi prvýkrát napadla tá šialenosť: „My to tu upratujeme pre niekoho, kto príde po nás.“

Zavrela som sa na chalupe, zavrela som za sebou bránku a prestala som zo svojho pozemku vychádzať. Tých prvých štrnásť dní bolo fajn. Smel za mnou prísť iba môj syn a nikto iný. Jeho priateľku som požiadala, nech za nami nechodí.

Hoci to v tej chvíli bolo veľmi tvrdé rozhodnutie, požiadala som ju o to, pretože som kardiak, prekonala som rakovinu krčka maternice, mala som dvakrát fibriláciu srdcovej siene… Takže som sa cítila ľahko ohrozená.

Ale vedela som jedno. Som pacientka imunologickej ordinácie doktora Jaroslava Svobodu, ku ktorému chodím už 25 rokov, a mala som od neho vyšetrenie z marca – a to bolo imunologicky úplne perfektné.

Lenže ja mám tú povahu, že zabudnem na to dobré a poviem si: „Čo ak to vyšetrenie také perfektné nie je? Čo ak sa to zmenilo?“ Jednoducho som sa zavrela na záhrade len so synom a tých prvých štrnásť dní som tam do seba začala súkať informácie o koronavíruse.

Prezerala som si v zrkadle krk. Keď som zakašlala, dostala som strach, pozorovala som syna, neustále som si siahala na čelo, pripadalo mi, že mám horúčku. Bola som unavená. Objednala som si vitamín D.

Ale neskupovala som paracetamol ani nič ďalšie. To zase nie. Prestala som piť alkohol, pretože to neodporúčali. V dedine mám kamaráta, čo mi nosil nákupy. Zvykla som si nechodiť do obchodu a zavrela som sa na záhrade veľkej tisíc metrov štvorcových, kde som začala žiť celý svoj život.

Takto to znie, že ste si zo zvyšku sveta urobili nepriateľské územie.

Nie nepriateľské, ale nebezpečné. Uvedomovala som si však, že sme v tom všetci úplne rovnako, pretože som empatická. Počas týchto štrnástich dní som zo seba mala celkom radosť, že to zvládam.

Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

A čo sa stalo po tých štrnástich dňoch?

Tých spúšťačov bolo niekoľko. Po prvé, stala som sa závislou od informácií.

Ktoré boli zmätočné.

Zmätočné a protichodné. Aj od ľudí, ktorých si vážim. Ktorí sú odborne takí zdatní, že si poviete: „Tak tento človek má určite pravdu.“ Potom má však pravdu aj ďalší človek a ten hovorí niečo iné… Nato sa ku mne dostali aj konšpiračné

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Vzťahy

    Rodina a vzťahy, Zdravie

    Teraz najčítanejšie