Denník N

Home office má v korune stromu: Stromolezectvo je ako balet

Mateusz Bieniek. Foto - archív M. B.
Mateusz Bieniek. Foto – archív M. B.

Mateusz Bieniek má 31 rokov a žije v Žarnovici. Narodil sa v poľskom meste Nový Sacz, ale celý život žije na Slovensku, vrátane piatich rokov, ktoré strávil v detskom domove. Vyštudoval strednú odbornú školu v Žarnovici, odbor mechanik počítačových sietí, ale nikdy s počítačovými sieťami nepracoval. Je jedným z mála certifikovaných arboristov (arboristika je komplexná starostlivosť o stromy, pozn. red.) na Slovensku, stromolezec a držiteľ niekoľkých titulov majstra Slovenska.

Študovali ste odbor mechanik počítačových sietí. Ako ste sa dostali k arboristike?

Bola to komplikovaná situácia. Žil som vtedy v detskom domove a mal som problémy s praxou v škole. Potreboval som si niečo zarobiť, aby som mohol fungovať.

Koľko ste boli v detskom domove?

Päť rokov, od svojich trinástich. Potreboval som peniaze a kamaráti ma zavolali, aby som išiel robiť výškové práce – priemyselné lezenie. Tam som približne v šestnástich rokoch získal základné znalosti z horolezectva. Robili sme 200- až 300-metrové komíny, rôzne sanačné práce, rekonštrukcie, nátery a podobne. V tom čase som na jednom školení stretol arboristov, lepšie povedané stromolezcov. Certifikované arboristické firmy boli vtedy na Slovensku len dve.

O akých rokoch hovoríme?

2008 – 2009. Montáže ma bavili, ale stromy ma lákali viac. Kúpil som si „vercajk” a skúšal som si loziť po stromoch…

„Skúšal som si loziť“ znamená čo? Našli ste nejaké stromy a vyšplhali ste sa hore?

No, na kalvárii v Žarnovici máme krásny košatý buk. Zobral som horolezecký výstroj, vystúpil som do koruny a promenádoval sa tam.

Promenádoval?

Áno, doslovne. Pracovať som začal na rizikových výruboch, ale keď prišlo na ošetrovanie stromov, nerobil som to, lebo som to nevedel. Vtedy som sa zahĺbil do arboristiky. Prvú knihu mi dal zakladateľ slovenskej arboristiky Tomáš Fraňo. Zavolal ma do záhradníckej školy v Piešťanoch, kde sa robili semináre, a vtedy sa mi otvorili dvere môjho nepoznania. Začal som sa vzdelávať, potom som u Tomáša Fraňa aj robil. Začínal som v rakúskom Badene, kde je kultúra starostlivosti o zeleň na vysokej úrovni.

Rozumiem tomu správne, že ste nikdy nerobili s počítačovými sieťami?

Nie, nikdy ma to nebavilo. My z detského domova sme nikdy nemali peniaze, aby sme mohli ísť študovať to, čo sme chceli.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie