Sudca Igor Králik: Na veľkú korupciu čakáme pätnásť rokov, nech chodia obžaloby

V roku 2004 ste zakladali Špeciálny súd a boli ste jeho prvý predseda. Pamätáte si ešte na to, prečo ste do toho išli?

Považoval som to za novú výzvu. Zakladal sa súd, ktorý mal byť jediný na Slovensku a mal riešiť zločinecké skupiny a korupčné kauzy. Oslovil ma vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic cez predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici Ludvíka Bradáča a ja som si to vážil. Nesľúbil som mu to hneď, ale vedel som, že do toho pôjdem.

Bolo to dobré rozhodnutie?

Výborné a som hrdý, že som na tomto súde.

Čo ste za tých 16 rokov zistili nové o zločinoch, ktoré pojednávate?

Zločinecké skupiny a úkladné vraždy sú sofistikovanejšie. Dovtedy sa takáto trestná činnosť v takom rozsahu ani nepojednávala. Na kraji sme pojednávali vraždy, ale skôr klasické krčmové. Pôvodne som nemal skúsenosť ani s korupčnými trestnými činmi, bolo ich ako šafranu a kedysi neboli ani tak dokumentované ako dnes. Postupne sa to policajti naučili.

Čo si myslíte o Slovensku po tom, čo sa vyplavilo na povrch za posledné dva roky po vražde Jána Kuciaka?

Tí spravodliví ľudia, ktorí to pociťovali ako ja, že to sa nesmelo stať, sa zomkli. Začali tlačiť na politické špičky, aby sa vec vyšetrila a aby sa takéto niečo už neopakovalo. Prekvapilo ma, že páchatelia sú schopní zavraždiť novinára s priateľkou, ktorá s tým navyše nemala nič spoločné.

Tušili ste, že je to také zlé, pokiaľ ide o prepojenie zločincov na vplyvných ľudí?

Netušil. To je absurdné, do akých rozmerov sa to dostalo.

Keď sme v roku 2006 robili rozhovor, akurát zobral súd do väzby Jozefa Majského. Ako je možné, že tento prípad stále nie je skončený?

Bola to vec sudcu Vladimíra Peteju, ja som tam sedel v senáte. Vec bola trikrát zrušená a vrátená, aj pre neprofesionálny prístup kolegu k vyhotoveniu rozsudku. Naposledy mu to vrátili, pretože rozsudok nebol preskúmateľný. Nakoniec sme ho odsúdili. V súčasnosti je vec na Najvyššom súde, ktorý pôvodne prerušil konanie pre zdravotný stav obžalovaného a teraz to znovu posudzuje. Odsúdili sme ho na vysoký trest a pevne verím, že to bude potvrdené. Keď boli odsúdení jeho komplici Brtva s Pachingerom, nemal by byť dôvod neodsúdiť aj jeho.

Súdili ste aj šéfa košického podsvetia Okoličányho, ktorý však nakoniec namiesto toho, aby nastúpil do výkonu trestu, polícii v roku 2018 utiekol. Ako ste sa vtedy cítili?

On je z celej šestnásťčlennej skupiny posledný na slobode a je to smutné. Bola to fakticky prvá žalovaná zločinecká skupina. Skončil som ako predseda súdu tesne predtým a kolega Emil Klemanič mi ju ako riadiaci predseda senátu pridelil, keďže som mal ako predseda nižší počet prípadov. Povedal, že buď si na tej veci urobím kariéru, alebo skončím. Natrápil som sa s ňou a nie som na ňu hrdý. Kvôli Okoličánymu sa menil paragraf, že sa väzba môže predĺžiť o rok oproti klasickým štyrom rokom, a aj tak som to nestihol do piatich rokov. Boli tam samé obštrukcie obžalovaných a aj ich obhajcov. Najprv som to rozdelil a rozhodol som v roku 2009 len o ôsmich obžalovaných. V roku 2010 mi to Najvyšší súd zrušil, že to mám spojiť a pojednávať so všetkými. To sa podarilo až v roku 2016, ale aj tak som vo finále vec viackrát vylučoval na samostatné konanie a zase spájal. Vždy bol niekto chorý, neprišiel. Ukladal som pokuty, ale bez páchateľov neviete konať. Potom som v odvolacom konaní sledoval, kedy bude vec na Najvyššom súde – bolo to 10. a 11. apríla 2018. Jedenásteho bol vyhlásený rozsudok. Najvyšší súd niektorým upravil tresty, ale tri doživotia ostali. Predpokladal som, že Okoličány na vyhlásenie rozsudku nepríde. Tak sa aj stalo. A ušiel.

Boli ste frustrovaný?

Bol. To bol nekonečný príbeh. Pred pojednávaniami som nespal, rozmýšľal som, koľkí mi zase neprídu.

Ako sa správal Okoličány?

Bol arogantný a drzý, ale to nebol problém, dal sa umravniť.

Chytia ho policajti?

Tak to dúfam a verím im.

Súd vznikol preto, lebo v roku 2004 bola politická vôľa bojovať proti korupcii. Keď som sa vás pýtala v roku 2006, keď vznikla vláda Smeru s HZDS a SNS, či aj teraz cítite tú vôľu rovnako, povedali ste, že azda áno a že vo vládnom programe nie je zrušenie súdu, iba prehodnotenie jeho činnosti. Ako vnímate snahu bojovať proti korupcii teraz?

V každom vládnom programe je boj proti korupcii a som presvedčený, že táto vláda bude razantnejšia ako tá predchádzajúca. Počas tej poslednej sme nemali takzvané veľké ryby, mali sme drobnú korupciu, policajtov s úplatkami. Jediná výnimka bol nástenkový tender.

Ale tiež to bola kauza, ktorú námestník generálnej prokuratúry Tichý zabrzdil na dlhý čas, keď odmietal povoliť stíhať exministra Štefanova, a potom, keď ho konečne obvinili, tak sa museli opakovať všetky úkony a naťahovalo sa to.

Áno, bola to výnimočná kauza, že prišli politické špičky. Nič viac.

Chýbajú vám také prípady?

Niežeby mi chýbali, ale na to sme tu, aby sme to súdili.

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment povedal, že teraz je podľa neho šanca urobiť v justícii zásadný skok, cítite to rovnako?

Áno, presne tak, treba niečo urobiť, hlavne po zadržaní trinástich sudcov. Predpokladám, že dôjde k podrobnejšiemu skúmaniu majetkov sudcov. Neviem si predstaviť inú cestu. Keď niekto robí niečo zlé, tak iba zo zištných dôvodov, aby niečo získal, a to niečo sa musí niekde objaviť. A treba skúmať aj najbližších príbuzných. S previerkami nemám žiadny problém, bol som preverený dvakrát.

Kliment pomenoval tiež výčitku smerom ku všetkým sudcom, ktorí boli v minulosti ticho a neozývali sa, keď sa diali rôzne nekalosti. Ozvali ste sa vy v minulosti dostatočne?

Osobne som sa ozýval iba tak, že som sa prikláňal k rôznym podporujúcim e-mailom na stranu, ktorú som považoval za dobrú – väčšinou na stranu Združenia za otvorenú justíciu. Sudcovia neboli zvyknutí na to, aby obhajovali svoje princípy a už vôbec nie svoje veci, ktoré pojednávali.

Hoci ste v roku 2006 vyhrali výberové konanie na predsedu, minister Harabin vás nevymenoval. Prečo?

Za predsedu som bol vymenovaný 30. marca 2005 ministrom spravodlivosti Lipšicom bez výberového konania. Od prvého apríla sa zmenil zákon o súdoch tak, že všetci predsedovia prejdú výberovým konaním. Aj v mojom prípade som bol na základe prechodného ustanovenia vo funkcii do 31. marca 2007. Výberové konanie som vyhral dvakrát. Najprv ma nevymenoval s odôvodnením, že si so mnou v septembri 2006 na návšteve súdu potykal a nechce, aby to vyznelo tak, že ma preferuje. Ja som sa na tom zdôvodnení iba zasmial. Potom vyhlásil druhé výberové konanie, ktoré som zase vyhral, a po ňom už vymenoval kolegu Trubana.

Dá sa odmietnuť tykanie, keď vám ho navrhne minister na návšteve súdu?

Keď mi tykanie navrhol, tak ma to zaskočilo. Bolo to zhodou okolností na moje narodeniny 27. septembra 2006. Bol už vtedy na všetkých krajských súdoch. Apeloval som naňho, nech príde aj na náš, že sme takí istí sudcovia ako iní. Keď skončila porada, povedal som, že mám narodeniny, a on mi navrhol tykanie.

Niečo ste vypili?

Vypili sme každý pár poldeci, ale pil som iba preto, aby som zachránil súd. Potom bola tlačovka a prvé, čo povedal, bolo, že si so mnou potykal. Dodatočne som zistil, že keď o mne niekde neskôr hovoril, tak ma označoval ako „lipšicovca“, takže aj preto ma zrejme nevymenoval.

Neskôr ste sa už do výberového konania na predsedu neprihlásili, prečo?

Už vtedy sa vedelo, že kolega Truban má kontakty na predstaviteľov Smeru. Asi by to nemalo praktický význam, ale možno aj vďaka nemu a kontaktom tento súd teraz existuje.

Prečo ste sa prihlásili do výberového konania teraz?

Cítil som podporu od niektorých sudcov z Pezinka aj Banskej Bystrice, myslím, že súd potrebuje zmenu, a je to aj moja posledná šanca. Tento rok mám 60 rokov a do ďalšieho výberového konania sa už neprihlásim. Keď to vyjde, tak to vyjde, keď nie, tak nie, vôbec to nebudem považovať za porážku.

Mala by ministerka vybrať toho, kto skončí prvý?

Myslím si, že mala. Všetky iné výberové konania sú nastavené tak, že štatutár je povinný vybrať prvého v poradí, iba tu si môže ministerka vybrať prípadne aj desiateho, ak bude úspešný.

Koho zo svojich protikandidátov – Buvala, Hrubala, Truban – by ste chceli za predsedu?

Všetkých troch dobre poznám, všetci majú skúsenosti s riadením, ale keďže som sa prihlásil do výberového konania a chcem zmenu, tak by som si kolegu Trubana nevyberal. Mala by sa zlepšiť komunikácia medzi pezinskými sudcami a bystrickými a aj komunikácia s kolégiom Najvyššieho súdu.

Sudca Buvala kritizuje, ako sa súd postupne sťahuje do Banskej Bystrice a v Pezinku sú prázdne kancelárie. Prečo vlastne sedíte v Bystrici?

Bystrické pracovisko som založil ja ako predseda súdu rozvrhom práce ešte v júli 2005. Dnes už je to taký minisúd, zažité pracovisko. Keď sme vznikli, záložným súdom bol Krajský súd v Banskej Bystrici. Všetko malo byť neskôr v Pezinku, keď sa dostavia budova Justičnej akadémie. To mala byť naša budova, nie Justičnej akadémie, ale keď prišla vláda Smeru na čele s ministrom Harabinom, tak bolo po týchto plánoch a vybudovala sa tam Justičná akadémia a na nás začali tlačiť, že ani nebudeme fungovať a zrušia nás. Keď sa súd v roku 2009 premenoval, tak sa už len prevádzkoval zaužívaný stav. Ja som však jednoznačne za zachovanie oboch pracovísk a chcem, aby pohotovostné služby robili aj sudcovia v Pezinku.

Máte aj vy kauzu, ktorú vám nezmyselne vracia senát Štefana Michálika na Najvyššom súde?

Mal som takú jednu vec, ale dovolaciemu senátu vtedy predsedal Harabin. Išlo o prípad policajta Vymyslického – za korupciu bol právoplatne odsúdený na päť rokov. V rámci podaného dovolania ho Harabin oslobodil s tým, že inšpekcia je nezákonná, a už z výkonu trestu bol potom priamo prepustený na slobodu. Svoj názor na to mám, ale neurobím s tým nič.

O akú korupciu išlo?

Išlo o jeden úplatok, keď policajt zastavil vozidlo s nemeckou poznávacou značkou s tým, že vodič na výjazde na diaľnicu nezastavil na stopke. V aute bol manželský pár, on bol Francúz a obžalovaný nevedel, že ona je Slovenska. S vodičom komunikoval po anglicky a vypýtal si úplatok 50 eur. Manželia zaplatili, ale len čo prišli k rodičom do Trnavy, zavolali na políciu a oznámili to, lebo boli rozčúlení. Obhajoba obžalovaného bola taká, že je to celé vymyslené a týchto ľudí nikdy nekontroloval. V jeho prospech svedčil aj chlapík zo SkyTollu, ktorý je tiež súčasťou takejto diaľničnej hliadky. Ale tí svedkovia ho ešte na polícii veľmi podrobne opísali, urobili identikit, inšpekcia ho stotožnila. Nemali sme to na kamere, ale boli veľmi úprimní a presvedčiví.

Túto agendu robíte už 16 rokov. Neuvažovali ste nad tým, že prejdete na Najvyšší súd?

Je pravda, že už mám dosť rokov a aj mladší sudcovia sú už v odvolacích senátoch. Je to síce zodpovednejšia práca, lebo sú takzvaní koncoví právoplatní sudcovia, ale – teraz to nemyslím osobne – nemusia to tak odmakať ako my tu, vypočuť to všetko a všetko pomaly prelúskať. Ako príklad uvediem kauzu Okoličányho, tú som pojednával asi tak desať rokov a oni na Najvyššom súde urobili verejné zasadnutie za dva dni. Nikdy som sa však do výberového konania neprihlásil, nelákalo ma to, hoci mi nedávno sudca Kliment volal, aby sme sa aspoň niektorí prihlásili.

Nie je to tým, že nechcete ísť do Bratislavy?

Je možné, že aj to je dôvod. Aj nedávno bolo výberové konanie, ale nikto od nás sa neprihlásil. Neviem, či sa mi chce v tomto veku prispôsobovať novému prostrediu a znovu chodiť na týždňovky.

Súd vznikol hlavne preto, aby súdil vplyvných ľudí, ktorí by mohli ovplyvňovať sudcov v regióne, v ktorom žijú. Vy ste v minulosti hovorili, že opodstatnenosť súdu sa ukázala, keď súdil mafiánske skupiny. Teraz však možno prvýkrát príde na súd aj veľká korupcia. Polícia vyšetruje Jankovskú, Kičuru, Kvietika. Neukáže sa opodstatnenosť súdu až teraz?

Máte pravdu, čo sa týka veľkej korupcie, áno, až teraz.

Je na to súd pripravený?

Súd je pripravený už 15 rokov a čaká. Nech chodia obžaloby.