Denník N

Psychologička: Nie je v poriadku, ak premiér ventiluje každú emóciu na Facebooku

Psychologička Barbara Lášticová je riaditeľkou Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Foto - archív B. L.
Psychologička Barbara Lášticová je riaditeľkou Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Foto – archív B. L.

Psychologička Barbara Lášticová sa podieľa na prieskume Ako sa máte, Slovensko?, ktorý v čase koronakrízy mapuje dôveru ľudí k inštitúciám, vôľu dať sa zaočkovať a skúma aj konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu.

Podľa nej nie je komunikácia premiéra Igora Matoviča na Facebooku dobrá a mnohokrát je „rozdeľujúca“. Hovorí, že je chybou, keď na sociálnej sieti ventiluje nezhody s politikmi, lebo to neprispieva k stabilite.

„Keď ľudia vidia, že iní sa začínajú opúšťať – porušujú napríklad fyzickú vzdialenosť a vyskytujú sa masovo v uzavretých priestoroch bez rúšok –, začnú to považovať za nový normál a prispôsobia sa mu. Preto je dôležité neustále komunikovať želateľné a pozitívne typy správania sa, že ‚väčšina ľudí dodržiava to a ono‘,“ odpovedá Lášticová na otázku, ako na ľudí vplýva to, keď vidia, že iní opatrenia nedodržiavajú.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • ako komunikovať posolstvá o koronakríze a dodržiavaní zvyšných opatrení;
  • či by fungovalo, keby vláda povedala: „Tu sme spravili chyby a toto sa nám nepodarilo“, alebo či taká stratégia nezaberá;
  • ako sa zmení vnímanie vedy a vedcov na Slovensku po koronakríze.

Lekár a odborník na tropické choroby Vladimír Krčméry v marcovom rozhovore pre Denník N povedal, že taliansky scenár je možný aj na Slovensku, lebo ľudia u nás sú nedisciplinovaní a chýba im úcta k autoritám – zdravotníckym aj štátnym. Ako hodnotíte také vyjadrenia s odstupom dvoch mesiacov?

Pán Krčméry sa našťastie mýlil. Preukázali sme enormnú disciplínu. Dáta z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, na ktorom sa podieľame so Sociologickým ústavom SAV, agentúrou MNFORCE a Seesame, ukazujú, že v marci aj apríli vysoko nad 90 percent opýtaných hovorilo, že mimo domácnosti nosia rúška a respirátory, že dodržiavajú fyzický odstup a obmedzili kontakty s rodinou a známymi. Empirické dáta aj pozorovania sociálnej reality na Slovensku teda hovoria, že profesor Krčméry nemal pravdu (v májovom rozhovore pre Denník N povedal, že ho správanie Slovákov „čiastočne prekvapilo“ – pozn. red.). Na druhej strane, niektorí takéto správanie interpretujú negatívne ako konformitu, ktorá predstavuje potenciálne riziko. Keď autority nabudúce zavelia, ľudia za nimi automaticky pôjdu? Sociológ Michal Vašečka pre Denník N hovoril, že poslušnosť je v nás historicky zakorenená aj pre skúsenosti so socializmom.

Ako si vysvetľujete vysokú disciplínu obyvateľov Slovenska?

Vysokou mierou neistoty. Disciplína bola jediná možnosť, ako neistotu redukovať. Aj v našich prieskumoch a v prieskumoch kolegov z Prešovskej univerzity sa ukazuje, že existuje silná súvislosť medzi mierou vnímaného rizika a dodržiavaním prijatých opatrení. Ľudia robili všetko možné, aby sa obránili proti neznámemu vírusu a neistote, ktorá z neho plynula. Z ich strany to bola veľmi racionálna stratégia. Predpoveď pána Krčméryho vychádzala možno z toho, že je lekár, a lekári sa možno stretávajú s nezodpovednými pacientmi. No ako sa ukázalo, ľudia sa zomkli a nasledovali sociálne normy, ktoré sa vynorili v týchto kritických chvíľach.

Viaceré výskumy v minulosti ukázali, že ak ľudia pociťujú bezmocnosť a hovoria, že veci nemajú pod kontrolou, upínajú sa ku konšpiračným presvedčeniam, ktoré zložitý svet premieňajú do podoby jednoduchých formúl s uchopiteľným vinníkom (Bill Gates, farmafirmy…). Pozorujete aj vy vo svojich výskumoch z čias koronakrízy zvýšený výskyt konšpiračných presvedčení?

Áno. Na konšpiračné presvedčenia sme sa pýtali v aprílovej vlne Ako sa máte, Slovensko? Takmer 60 percent opýtaných neverilo, že vírus sa na človeka preniesol zo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Človek, Slovensko, Zdravie

    Teraz najčítanejšie