Psychologička: Nie je v poriadku, ak premiér ventiluje každú emóciu na Facebooku
Psychologička Barbara Lášticová sa podieľa na prieskume Ako sa máte, Slovensko?, ktorý v čase koronakrízy mapuje dôveru ľudí k inštitúciám, vôľu dať sa zaočkovať a skúma aj konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu.
Podľa nej nie je komunikácia premiéra Igora Matoviča na Facebooku dobrá a mnohokrát je „rozdeľujúca“. Hovorí, že je chybou, keď na sociálnej sieti ventiluje nezhody s politikmi, lebo to neprispieva k stabilite.
„Keď ľudia vidia, že iní sa začínajú opúšťať – porušujú napríklad fyzickú vzdialenosť a vyskytujú sa masovo v uzavretých priestoroch bez rúšok –, začnú to považovať za nový normál a prispôsobia sa mu. Preto je dôležité neustále komunikovať želateľné a pozitívne typy správania sa, že ‚väčšina ľudí dodržiava to a ono‘,“ odpovedá Lášticová na otázku, ako na ľudí vplýva to, keď vidia, že iní opatrenia nedodržiavajú.
V rozhovore sa dočítate aj:
- ako komunikovať posolstvá o koronakríze a dodržiavaní zvyšných opatrení;
- či by fungovalo, keby vláda povedala: „Tu sme spravili chyby a toto sa nám nepodarilo“, alebo či taká stratégia nezaberá;
- ako sa zmení vnímanie vedy a vedcov na Slovensku po koronakríze.
Lekár a odborník na tropické choroby Vladimír Krčméry v marcovom rozhovore pre Denník N povedal, že taliansky scenár je možný aj na Slovensku, lebo ľudia u nás sú nedisciplinovaní a chýba im úcta k autoritám – zdravotníckym aj štátnym. Ako hodnotíte také vyjadrenia s odstupom dvoch mesiacov?
Pán Krčméry sa našťastie mýlil. Preukázali sme enormnú disciplínu. Dáta z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, na ktorom sa podieľame so Sociologickým ústavom SAV, agentúrou MNFORCE a Seesame, ukazujú, že v marci aj apríli vysoko nad 90 percent opýtaných hovorilo, že mimo domácnosti nosia rúška a respirátory, že dodržiavajú fyzický odstup a obmedzili kontakty s rodinou a známymi. Empirické dáta aj pozorovania sociálnej reality na Slovensku teda hovoria, že profesor Krčméry nemal pravdu (v májovom rozhovore pre Denník N povedal, že ho správanie Slovákov „čiastočne prekvapilo“ – pozn. red.). Na druhej strane, niektorí takéto správanie interpretujú negatívne ako konformitu, ktorá predstavuje potenciálne riziko. Keď autority nabudúce zavelia, ľudia za nimi automaticky pôjdu? Sociológ Michal Vašečka pre Denník N hovoril, že poslušnosť je v nás historicky zakorenená aj pre skúsenosti so socializmom.
Ako si vysvetľujete vysokú disciplínu obyvateľov Slovenska?
Vysokou mierou neistoty. Disciplína bola jediná možnosť, ako neistotu redukovať. Aj v našich prieskumoch a v prieskumoch kolegov z Prešovskej univerzity sa ukazuje, že existuje silná súvislosť medzi mierou vnímaného rizika a dodržiavaním prijatých opatrení. Ľudia robili všetko možné, aby sa obránili proti neznámemu vírusu a neistote, ktorá z neho plynula. Z ich strany to bola veľmi racionálna stratégia. Predpoveď pána Krčméryho vychádzala možno z toho, že je lekár, a lekári sa možno stretávajú s nezodpovednými pacientmi. No ako sa ukázalo, ľudia sa zomkli a nasledovali sociálne normy, ktoré sa vynorili v týchto kritických chvíľach.
Viaceré výskumy v minulosti ukázali, že ak ľudia pociťujú bezmocnosť a hovoria, že veci nemajú pod kontrolou, upínajú sa ku konšpiračným presvedčeniam, ktoré zložitý svet premieňajú do podoby jednoduchých formúl s uchopiteľným vinníkom (Bill Gates, farmafirmy…). Pozorujete aj vy vo svojich výskumoch z čias koronakrízy zvýšený výskyt konšpiračných presvedčení?
Áno. Na konšpiračné presvedčenia sme sa pýtali v aprílovej vlne Ako sa máte, Slovensko? Takmer 60 percent opýtaných neverilo, že vírus sa na človeka preniesol zo