Filmári a producenti: Straty sú obrovské a nikto nehovorí o slonovi, čo stojí v miestnosti – čo budeme robiť, ak sa COVID vráti (anketa)
Po dvojmesačnej pauze tento týždeň opäť môže oficiálne pokračovať nakrúcanie filmov a výroba televíznych programov, ako aj skúšanie divadelných hier a tanečných a hudobných vystúpení.
Herci však musia mať maximálne štyri dni starý test na koronavírus a následne ho absolvovať aspoň raz za 14 dní počas trvania umeleckej činnosti, členovia štábov musia byť v dvojmetrových rozostupoch. Otvorenie divadiel by malo prísť až v poslednej fáze uvoľnenia.
Spýtali sme sa ľudí z oblasti filmu, televízie a divadla, čo pre nich znamená udelenie výnimky od Úradu verejného zdravotníctva SR.
Peter Kerekes
dokumentarista
Moje projekty v roku 2020 boli: dokončenie filmu s pracovným názvom Cenzorka, v ktorom máme nemeckého strihača, ktorý žije v Budapešti. Momentálne je so svojimi rodičmi v Kolíne, my bežne striháme v Bratislave a postprodukciu robíme v Prahe, takže sme to celé museli odložiť, lebo na diaľku sa to skrátka robiť nedá, je to príliš komplikované.
Druhý projekt, na ktorom sme pracovali, má názov Wishing on a Star. Hlavná postava je z Talianska a tento rok sme mali v rámci nakrúcania cestovať do Talianska, Brazílie aj na Taiwan. Všetko sme odsunuli na rok 2021 a modlíme sa, aby bola hlavná postava v poriadku a aby to takto o rok vyšlo.
Tretím projektom je príprava k hranému filmu, ktorý sa mal odohrávať v Bulharsku. To už asi ani nepotrebuje komentár. (smiech)
Jediné, čo teda vyzerá optimisticky, je nový cyklus dokumentárnych filmov na Slovensku, ktorý pripravujeme so študentmi VŠMU. Práve na základe uvoľňujúcich pravidiel bude možná realizácia, pretože pôjde o komornejšie natáčanie. Veľmi sa tešíme, že sa situácia takto vyvinula a že aspoň toto by nám mohlo vyjsť.
Ak ide o samotnú realizáciu našich projektov a ich finančnú stránku, tak ak bude Audiovizuálny fond natoľko ústretový, ako to deklaroval, a budeme môcť túto situáciu uviesť ako dôvod oneskorenia projektov a ich vyúčtovania, tak nám až taký veľký problém nevznikne. Čo nám, naopak, urobilo veľký škrt cez rozpočet, bolo uzatvorenie kín. Tesne pred pandémiou sme na Slovensku uviedli do kín film V sieti, a kým v Česku ho videlo 130-tisíc divákov, tak u nás sa premietal iba päť dní. Jedna vec je, že do distribúcie išlo veľa peňazí, no hlavne energie a nasadenia ľudí, ktorí na tom spolupracovali, a ja verím, že sa nám to podarí čo najskôr oživiť. O peniaze človek príde, ani nevie ako, ale v tomto prípade ma to mrzelo hlavne preto, že ide o veľmi dôležitú tému.
Verím, že ľudia sa do kín vrátia. Myslím, že už majú plné zuby sedenia za malými obrazovkami sami v byte a že už čakajú na to, kedy sa budú môcť opäť podeliť o zážitok z veľkého plátna spolu s ďalšími. Dúfam. Ak nie, pôjdem asi robiť kuriérnu službu.
Zuzana Fialová
herečka
V Národnom divadle zatiaľ neskúšame a úprimne, ani si nemyslím, že je dobré práve u nás spúšťať prevádzku len preto, aby bola. Máme v súbore dosť veľa ľudí v zrelom veku a neviem, či je potrebné práve z javiska Národného divadla robiť akúsi Petriho misku a riskovať. O dva týždne budeme vedieť dramaturgický plán na september a verím, že vtedy spustíme prevádzku. Ani ja osobne sa zatiaľ do práce nijako veľmi nehrniem. Pri našej práci je bezpečnosť asi najnižšia možná a ani nové podmienky, ktoré si vyrokovala audiovízia, tomu zásadne nepomáhajú – chránia asi všetkých okrem hercov.
Ak ide o opatrenia vlády a ministerstva, niektoré z bodov, ktoré sme koncipovali už na začiatku pandémie v spoločnom liste premiérovi, sa urobili, hoci vznikol chaos, čo sa týka SZČO. Vysvitlo, že ak máte hoci len minimálny úväzok napríklad v škole za 90 eur mesačne, tak nemáte nárok na žiadnu podporu, ale to sa, myslím, tiež momentálne rieši.
Reakcia verejnosti na spomínaný list, ktorý som podpísala ako signatárka, bola taká tvrdá, že umelci sa stiahli, a neviem si predstaviť, že by ešte vôbec niekedy o niečo žiadali. Takýto spôsob komunikácie od verejnosti si nezaslúži žiaden rezort.
Ja som zvyknutá na rôzne reakcie, ale
