Denník N

Domáce úlohy nemá len Grécko

Eurozóna je v situácii, keď sa už nedajú robiť neustále výnimky a hľadať výhovorky.

Autor je predsedom strany Most-Híd

Dohoda z pondelkového rána po včerajšom hlasovaní gréckeho parlamentu stále zostáva len svetielkom na konci tunela, pretože nestačí z gréckej strany len prijať reformné zákony, ale aj dôsledne ich implementovať. A práve tu podľa mňa leží kameň úrazu celého gréckeho príbehu.

Grécky premiér Alexis Tsipras urobil v posledných týždňoch všetko pre to, aby stratil akúkoľvek dôveru v očiach zahraničných partnerov. Namiesto toho, aby sa z tohto príbehu poučil, však pokračuje v typickom štýle svojej doterajšej politiky.

Hovoriť, že on tieto dohody podporil len preto, lebo ho donútili, že on sám ich nepovažuje za dobré a prospešné a považuje ich za výsmech do očí všetkým lídrom, ktorí s ním v pondelok tieto dohody uzavreli. Nerád by som sa miešal do domácej gréckej politiky, ale myslím si, že odchod Tsiprasa z politiky by bol úplne namieste. Tsipras totiž nepredstavuje záruku napĺňania týchto reforiem, ale skôr prekážku. Ako som sa už prednedávnom vyjadril, aj populizmus má svoje hranice.

Grécko čaká v najbližšom období niekoľko náročných úloh. Zvyšovanie daní, zmena veku odchodu do dôchodku či privatizácia sú len niektoré opatrenia, ktoré musí grécka vláda v najbližších dňoch prijať. Efekt týchto opatrení nemusí byť vôbec účinný, pokiaľ zlyhá ich uskutočňovanie v každodennom živote.

Grécku nepomôže zvýšenie sadzby dane, pokiaľ radikálne nezlepší výber daní v krajine. Nepomôže mu ani zmena veku odchodu do dôchodku, pokiaľ bude naďalej existovať vysoké množstvo výnimiek. Na ilustráciu, Slovensko dáva dnes na dôchodky približne osem percent HDP, pričom Grécko 16 percent HDP. V ich reformnom balíčku sľubujú znížiť tento podiel len o jedno percento na 15 percent HDP, čo, samozrejme, nestačí. Deficit dôchodkového systému v Grécku je až 25 percent, na Slovensku okolo päť percent.

Grécko preto dnes naozaj potrebuje prijať množstvo systémových opatrení, ako aj výrazne zlepšiť fungovanie gréckych inštitúcií. Ako som však už napísal, to najdôležitejšie je, aby malo zodpovedných a dôveryhodných politikov na čele svojej krajiny. Len tak si môžu získať späť stratenú dôveru u svojich partnerov.

Úloha však nečaká len Grécko, ale aj ostatné štáty eurozóny. Eurozóna sa musí z tohto príbehu poučiť a urobiť do budúcnosti viaceré opatrenia, aby sa podobné situácie už viac neopakovali. Som presvedčený, že dodržiavanie pravidiel je jedinou cestou k prežitiu eurozóny ako celku. Preto sa treba vrátiť k dôslednému dodržiavaniu Maastrichtských kritérií.

Kto nie je schopný alebo ochotný tieto kritériá plniť, bude musieť eurozónu opustiť. Sme v situácii, keď sa nedajú robiť neustále výnimky a hľadať výhovorky. Som si istý, že by to bolo na prospech všetkých. Zároveň by malo Slovensko prísť s iniciatívou, aby vo všetkých členských štátoch museli byť prijaté zákony o rozpočtovej zodpovednosti, tak, ako to spravilo Slovensko pred štyrmi rokmi.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie