Denník N

Mapy zelene miest Slovenska: objavte fliačky zelene v betónovej džungli

Mapy ukazujú, že naše krajské mestá majú málo zelene. Svetlá zelená je mestská zeleň, tmavé sú lesy.

Trnava je pusté mesto iba s fliačikmi zelene. Bratislava ďaleko zaostáva za Prahou i Brnom aj za jasnou väčšinou krajských miest. Len málo vyše percenta plochy Žiliny a Košíc tvoria parky a mestská zeleň. To všetko ukazujú mapy zelene krajských miest.

Podobné mapy spracoval aj Český rozhlas. V Česku sú najzelenším väčším mestom Karlovy Vary – takmer polovicu ich plochy pokrývajú veľké parky a lesy. Jediné slovenské mesto, ktoré predbehlo tie české, je Banská Bystrica. Bratislavu v podiele zelených plôch zasa jasne porazili Praha aj rozlohou porovnateľné Brno.

Pozrite sa, ako sú na tom jednotlivé slovenské krajské mestá. Zoradili sme ich podľa počtu obyvateľov. 

Svetlá zelená je mestská zeleň, tmavé sú lesy.

 

Bratislava

1,32 % mestskej zelene – 11,05 % aj s lesmi

Iba 1,32 percenta plochy Bratislavy tvoria mestské parky. V tom však nie je započítaný veľký Horský park v centrálnej časti mesta, lužné lesy v Petržalke a ani obrovský Lesopark, ktorý obklopuje veľkú časť mesta. Najväčším parkom je Sad Janka Kráľa na okraji Petržalky, najväčším slovenským sídliskom sa ťahá aj dlhý zelený koridor trávnatej nezastavanej plochy, kde budú čoskoro budovať električkovú trať. Zeleň pri nej sľubujú lokálni politici zachovať.

Bratislava v podiele parkov výrazne zaostáva za Prahou aj za podobne rozľahlým Brnom. Obe mestá Bratislavu prekonali i v ploche lesov: v Prahe zaberajú takmer 19 percent plochy, v Brne dokonca skoro tretinu.

Košice

1,44 % mestskej zelene – 16,08 % aj s lesmi

Lesmi sú výrazne obkolesené aj Košice. Hoci – tie mestské lesy sa stali obeťou dvadsaťročného sporu ešte z čias primátorovania Rudolfa Schustera. Košice prehrali na súde 15 miliónov eur, za čo mali prísť aj o časť lesov. Na okraji veľkého Mestského parku si postavil dom bývalý predseda parlamentu Pavol Paška a odvtedy Košičanom park zamykajú. Zarastená je domčeková štvrť Džungľa so záhradkami, ale najmä susedné sídlisko Dargovských hrdinov.

Banská Bystrica

1,47 % mestskej zelene – 56,08 % aj s lesmi

Banská Bystrica má zo slovenských krajských miest najviac lesov, tvoria viac ako polovicu jej katastra. Lesmi je obklopená už od nepamäti. Dlho boli kráľovské, v roku 1255 ich kráľ Belo IV. daroval mestu. V 16. storočí však o ne Bystrica prišla a stáročia slúžili na ťažbu medi a iných kovov. Lesy takmer vyklčovali. Jozef Dekret Matejovie na začiatku 19. storočia začal s umelým zalesňovaním mesta a Bystrica tak mala primát v celom Uhorsku. Lesy mestu potom zhabali komunisti a späť ich dostalo až v roku 1995. Stromy sú zrejme aj v erbe mesta, len už výrazne spracované. Heraldici vidia v červených a bielych pásoch arpádovské brvná z mladšieho znaku Uhorska.

Prešov

2,08 % mestskej zelene – 37,51 % aj s lesmi

Prešov je v parkovej zeleni druhý na Slovensku, ani tam však nie je veľa stromov. Najväčšie zelené plochy sú na Sídlisku 3 a na sídlisku Mladosť. Ide o niekoľkokilometrový pás trávnatých plôch s roztrúsenými stromami a kríkmi. O zeleň pripravil Prešov aj štát pri výstavbe diaľnice. Vlani i v predchádzajúcich rokoch museli vysadiť viac ako tisíc nových za peniaze od Národnej diaľničnej spoločnosti.

Žilina

1,38 % mestskej zelene – 33,24 % aj s lesmi

Žilinu zasa výrazne poznačila éra Jána Slotu. Za jeho pôsobenia zlikvidovali v meste stovky stromov, bojovníkov proti výrubom nazýval Slota chrapúňmi. Odvtedy je jedným z hlavných predvolebných sľubov v Žiline obnova zelene.

Nitra

2,75 % mestskej zelene – 16,41 % aj s lesmi

Najviac parkovej zelene má Nitra, hoci hovoríme o nízkych číslach a malých rozdieloch medzi mestami. Blízko pri centre majú v Nitre dva veľké parky – Brezový háj a Mestský park, ktorý v roku 2009 obnovili a chovajú tam napríklad aj kozy. Mestský park, teda Park na Sihoti, je aj na tripadvisor.com – aj cudzinci tam chvália preliezačky, cestu pre korčuliarov a krčmy. Aktivisti ďalej v blízkosti vytvorili kultúrne parkové centrum Hidepark na brehu rieky. Okrem toho má Nitra zo severu lesy pohoria Tribeč, kde je známy nitriansky vrch Zobor. Sú to nízke kopce, no sporadicky sa tam zjavia medvede.

Trnava

1,58 % mestskej zelene – 2,03 % aj s lesmi

Na treťom mieste v množstve mestskej zelene je Trnava. V skutočnosti po započítaní lesov je výrazne najmenej zeleným krajským mestom Slovenska. V centre Trnavy okolo hradieb je dlhý park. Keď však vyrazíte z mesta, ste stále na rovine, kopce sú ďaleko a mesto obkolesujú iba polia.

Trenčín

0,63 % mestskej zelene – 42,22 % aj s lesmi

Najmenej mestskej zelene zo všetkých krajských miest má Trenčín. Ani toto konštatovanie však nie je úplne fér, pretože do Trenčína zasahuje veľká plocha lesov a stromy tak tvoria viac ako dve pätiny plochy mesta. V štatistike mu však pomáhajú aj plochy lesa, ktoré sú ďaleko od obytných častí mesta.

Ako mapy vznikali

Mapy zelene vytvoril Karol Smolík, pracovník Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, ktorý je aj za stránkou geoweb.sk

Údaje pochádzajú z Európskeho mestského atlasu (Urban Atlas) vytvoreného Európskou agentúrou pre životné prostredie (EEA). Urban Atlas poskytuje vo vysokom rozlíšení dáta o využívaní mestskej pôdy pre 305 veľkých európskych mestských zón. Urban Atlas vznikol spracovaním družicových multispektrálnych a panchromatických snímok. Geometrické rozlíšenie atlasu je na úrovni mierky 1:10 000 a priestorová presnosť je 5 metrov. Presnosť určenia využívania pôdy je 80 percent. Snímky vznikli v roku 2006.

Trieda zelené mestské oblasti (svetlozelená) zahŕňa plochy určené prevažne na rekreačné využitie, ako sú záhrady, parky, zoologické záhrady a pod. Súčasťou tejto triedy nie sú súkromné záhrady a cintoríny. Zeleň je na mape zobrazená, ak má plochu minimálne 0,25 ha a minimálna šírka územia je 10 metrov.

Trieda lesy (tmavozelená) zobrazuje územia pokryté korunami stromov. Výška stromov musí byť väčšia ako 5 metrov. Minimálna plocha lesného územia je 1 ha a minimálna šírka 10 m.  Mapy sú z projektu OpenStreetMap.

 

Teraz najčítanejšie