Denník N

Mestá sú teplejšie aj o 10 stupňov, priťahujú búrky. Zachrániť nás môžu stromy

Za Územie chránené obèanmi vyhlásili Trnavčania v roku 2013 časť lesoparku pri Kamennom mlyne, ktorú chcel developer preťať cestou. Foto - TASR
Za Územie chránené obèanmi vyhlásili Trnavčania v roku 2013 časť lesoparku pri Kamennom mlyne, ktorú chcel developer preťať cestou. Foto – TASR

Niektoré mestá sa zobudili a snažia sa zvrátiť zmenu klímy aj stromami. Inde aktívni ľudia už nechcú čakať na pomalých lokálnych politikov a vracajú zeleň do miest na vlastnú päsť.

Rozdiel medzi teplotou v meste a mimo neho môže byť počas leta aj viac ako desať stupňov. Klíma sa mení, v mestách sa ťažšie dýcha, horšie spí a sú plné prachu. Naša záchrana? Stromy.

Mapa zelene krajských miest ukazuje, že zelene v najväčších slovenských mestách je zúfalo málo. Najmä v plochách mestských parkov výrazne zaostávame za českými mestami. Mapu vytvoril Karol Smolík, mladý pracovník Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, podľa satelitných snímok Európskej agentúry pre životné prostredie.

Najzelenšia z krajských miest je Banská Bystrica obklopená lesmi, zeleň zaberá viac ako polovicu katastra mesta. Pri pohľade zhora vyzerá pusto Trnava. Bez lesov, na rovine obklopená len poliami, zeleň tvorí len dve percentá jej plochy. Prirodzená klíma Trnavy je navyše veľmi horúca, pretože sa nachádza v Podunajskej nížine, ktorá patrí k najteplejším oblastiam na Slovensku.

Všetky krajské mestá majú vzhľadom na ich rozlohu iba malé fliačiky mestskej zelene a v tomto ukazovateli sa ich ani neoplatí porovnávať. V Česku má vyšší podiel parkov ako najlepšia Nitra až šesť miest. Naše mestá zachraňujú iba lesy.

Čo robí nedostatok stromov v mestách s ich klímou?

Prišli prívalové horúčavy

V minulosti u nás neprichádzali horúčavy vo vlnách, teraz horúcich období pribúda, hovorí klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Od konca 19. storočia sa priemerná teplota na Slovensku zvýšila o dva stupne. Nemusí to vyzerať ako veľký skok. Je to však ročný priemerný teplotný rozdiel medzi Komárnom a Žilinou.

Mestá sú teplejšie najmä preto, že ľudia ich zmenili, vegetáciu nahradili betónom, asfaltom či murivom, ktoré teplo vo večerných hodinách vyžarujú späť. Teplo napríklad z kúrenia či dopravy vplýva na teplotu v meste len minimálne, vraví klimatológ Milan Lapin z Univerzity Komenského.

Klimatológovia radia mestám, aby svoje sídliská aspoň priblížili vidieku. Napríklad tak, že budovy natrú svetlou farbou, aby odrážali čo najviac slnečného žiarenia a tepla. Na strechy zasa radia posadiť trávniky aj stromy alebo tam dať solárne panely, ktoré slnečné žiarenie nevpustia do budovy, ale ho absorbujú a premenia na elektrickú energiu. „Tá sa potom dá využiť aj na klimatizáciu,“ navrhuje Lapin.

Žeravé mesto si vypýta silnú búrku

Hlavným dôvodom, prečo je vidiek chladnejší ako mesto, je vlhkosť. V pôde, riekach aj v zeleni. Voda na seba totiž dokáže naviazať teplo a odniesť ho so sebou preč. „Pri vyparovaní vody sa spotrebuje energia. Čím viac vody sa vyparí, o toľko menej sa zohreje zemský povrch,“ vysvetľuje Lapin, podľa ktorého je skvelým núdzovým riešením prehriateho mesta aj polievanie ulíc.

Bratislavská Medická záhrada. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bratislavská Medická záhrada. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mestá by mali lepšie hospodáriť aj so zrážkovou vodou. Namiesto toho, aby ju viedli k trávnikom a ku koreňom stromov, odteká do kanálov.

Rozohriate mesto si pritom vie samo vyžiadať viac vlhkosti v podobe zrážok. „Ak vo večerných hodinách príde búrka nad mesto, dostane z horúceho mesta dodatkovú energiu a búrka zosilnie. Nad mestami a v ich blízkosti teda zrážky môžu byť prudšie,“ vysvetľuje Lapin.

Trnava aj Bratislava sa spamätávajú

K najhorúcejším krajským mestám patria Bratislava a Trnava. Výhodou hlavného mesta sú však aspoň lesy, ktoré ho zo všetkých strán obklopujú. Z lesov môže fúkať chladnejší vzduch, na vietor sa však nemôžeme spoliehať, vraví  Faško z SHMÚ.

Keď v roku 2007 v Bratislave merali z lietadlá teplotu v tropický augustový deň, ukázalo sa, že medzi lužným lesom v Petržalke a voľnou plochou pri petržalskom nákupnom centre Aupark bol rozdiel až trinásť stupňov Celzia.

Trnava v okolí veľa lesov nemá, a tak jej nepomôže vietor a ani vlhkosť z mestskej zelene. „Keďže sa v oblasti Trnavy vyskytujú horúčavy, celkovú klímu mesta sa im nepodarí zmeniť tým, že ju zazelenia. Je však pravda, že na tom mieste, kde by v budúcnosti vyrástli stromy, by bolo v lete určite príjemnejšie,“ hovorí Faško.

Vedenie Trnavy už proti zmenám klímy bojuje. Spolu s Karpatským rozvojovým inštitútom (KRI) vypracovali adaptačnú stratégiu. Podobnú stratégiu robia aj v najväčšej mestskej časti Košíc – Košice Západ a v Bratislave.

Trnavu trápia popri dlhých a intenzívnych vlnách horúčav aj suchá. Zažíva občas aj prívalové dažde a následné záplavy. „Zelená infraštruktúra je významným faktorom pri zmierňovaní väčšiny negatívnych dosahov zmeny klímy. Jej tieniace, chladiace či vodozadržiavajúce účinky sú nenahraditeľné,“ vraví Andrej Šteiner, odborný líder trnavského projektu a riaditeľ KRI. Podľa vyjadrení klimatológov aj ďalších odborníkov je Trnava vďaka projektu na dobrej ceste.

Do parkov! Foto N - Tomáš Benedikovič
Do parkov! Foto N – Tomáš Benedikovič

Nie je zeleň ako zeleň

Hlavný architekt mesta Prešov Vladimír Ligus tvrdí, že v ich meste je zelene pomerne dosť a pribúda. Lesy však podľa neho nelákajú ľudí. „Je v nich nedostatočné vybavenie drobnou architektúrou, rekreačnými zariadeniami. Chýbajú lavičky, smetné koše, herné a športové prvky, upravené chodníčky a cestičky, osvetlenie, občerstvenie, záchody.“

Ľudia si v meste podľa Ligusa pýtajú najmä parky a väčšie parkové plochy s vybavením. „Takých plôch je v Prešove ozaj málo,“ uznáva.

Príkladom príťažlivého využitia zelene je verejný priestor Hidepark v Nitre. Prišli s ním dobrovoľníci, pomohli viaceré organizácie. „Dnes je tento priestor unikátnym miestom stretnutí, kultúrnych akcií, ale je stále zelený, dokonca aj s komunitnou záhradou či so včelami,“ hovorí spokojne Martina Paulíková z nadácie Ekopolis, ktorá Hideparku tiež pomáha.

Šteiner z trnavského projektu však upozorňuje, že nestačí zeleň. „Zelený trávnik bez stromov v suchom a horúcom období má skoro ten istý účinok ako asfaltová či betónová plocha,“ vraví Šteiner. Zelená plocha podľa neho stráca ochladzujúci mikroklimatický efekt vtedy, ak nie je aspoň 60 percent jej rozlohy pokrytej korunami stromov. A tie trávniky medzi panelákmi nemajú.

Lákavé plochy pre developerov

Martina Paulíková z nadácie Ekopolis, ktorá pracuje na viacerých zelených projektoch, má pocit, že niektoré samosprávy vidia plochy zelene len ako nevyužité územie a rezervu pre výstavbu. Aj lokálni politici a úradníci sa však už podľa nej menia.

Paulíkovej sa ako Zvolenčanke najviac cnie za parkom na Námestí SNP vo Zvolene. „Vedenie mesta na čele s vtedajším primátorom Vladimírom Maňkom pri výruboch v roku 2002 ignorovalo vôľu tisícok obyvateľov Zvolena, ktorí podpísali petíciu za zachovanie plôch zelene v centre mesta,“ sťažuje sa Paulíková. „Našťastie, terajšie vedenie Zvolena množstvo stromov v meste aktívne zvyšuje. Možno aj preto, že Zvolenčania sú na svoje parky dnes oveľa citlivejší pre straty v minulosti.“

Aktívnym obyvateľom sa navyše už podľa Paulíkovej nechce čakať na rozhodnutia samospráv a snažia sa zeleň do miest vrátiť na vlastnú päsť. „Často je za ich aktivitou obyčajná ľudská potreba mať v blízkosti zeleň, počuť šumenie vetra v korunách stromov, možnosť vyjsť si von a sadnúť si s deťmi, kamarátmi na lavičku pod stromom.“

Zeleň však nie je len o romantike a dokonca ani len o mikroklíme, obehu vody v krajine, o čistote vzduchu a jeho teplote. Posledné štúdie ukazujú, že pobyt v prírode zlepšuje aj pozornosť a pamäť.

Slovensko

Teraz najčítanejšie