Správu ombudsmanky poslanci potopili, zastávala sa práv žien a LGBTI ľudí

Poslanci Národnej rady v posledných rokoch výročnú správu ombudsmanky v parlamente zvykli odignorovať. Tento rok jej venovali oveľa väčšiu pozornosť, napokon jej však dali najavo, že s ňou nesúhlasia.

Správu Márie Patakyovej si prišla v stredu vypočuť do parlamentu prezidentka Zuzana Čaputová a rokovacia sála bola zaplnená. Potom sa začalo aj diskutovať a poslanci napokon v hlasovaní správu verejnej ochrankyne práv potopili, jednoducho ju nezobrali na vedomie.

Len 34 poslancov vo štvrtok v parlamente hlasovalo, že berú na vedomie správu ombudsmanky. Podporili ju len kluby Za ľudí a SaS a zopár jednotlivcov zo strany OĽaNO. Takmer celý klub Smeru sa zdržal.

Prezidentka Zuzana Čaputová rozhodnutie parlamentu kritizuje. „Aj keď s jej zisteniami nemusia všetci poslanci súhlasiť, vypočuť si ich a vziať tieto informácie na vedomie považujem za znak úcty voči ľuďom, ktorí sa na úrad ombudsmanky obracajú,“ napísala prezidentka na Facebook. „Jej úrad, a predovšetkým títo ľudia, si bez ohľadu na ideologické preferencie poslancov úctu určite zaslúžia.“ Prezidentka sa čítania výročnej správy v parlamente osobne zúčastnila.

Hodnotovo-etické hlasovanie

„V klube sme o tom pred hlasovaním diskutovali, a keďže sme to považovali za hodnotovo-etickú vec, rozhodli sme sa, že každý bude hlasovať, ako to cíti,“ hovorí predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Ich koaličný partner Za ľudí správu na vedomie vzal. Za hlasovali všetci prítomní poslanci strany. „Nerozumiem tomu. Keď Národná rada dva dni rokuje o správe a je k nej dlhá diskusia, nerozumiem, že ju nevezme na vedomie. Je to formálny akt,“ hovorí podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí).

Väčšina poslancov podľa neho zrejme chcela svojím hlasovaním deklarovať svoj politický postoj k tomu, čo zaznelo v parlamente.

Hlasovanie parlamentu by nemalo nijako ovplyvniť fungovanie úradu ombudsmanky. Podobná situácia nastala už v roku 2014, keď Národná rada nevzala na vedomie správu vtedajšej verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej.

Koalícia sa nedohodla

V koalícii nebola žiadna dohoda na tom, či sa za správu ombudsmanky bude hlasovať, alebo nie. „Je to otázka každého klubu,“ hovorí Anna Zemanová (SaS).

Kým v SaS, Za ľudí a Sme rodina sa poslanci zhodli, v OĽaNO mali voľnú ruku. Diskutovali však aj o tom, aký postup pri hlasovaní zvoliť. „Nebola o tom napätá debata,“ hovorí predseda klubu OĽaNO Šipoš. „Kolegovia na to majú rôzny pohľad. Niektorým v správe niečo chýbalo, iným sa tam zdali byť niektoré veci zbytočné.“

On sám sa pri hlasovaní zdržal. Správe Márie Patakyovej vyčíta, že sa podrobnejšie nevenovala prieťahom v súdnych konaniach, ktoré označila za najčastejšie porušenie ľudských práv. „Zároveň tento dokument neobsahoval návrhy riešení súdnych prieťahov. Považujem to za natoľko závažný nedostatok, že som predloženú správu nemohol vziať na vedomie,“ hovorí Šipoš.

Kollárovcom prekážali práva LGBTI ľudí

„Za správu ombudsmanky sme nehlasovali, pretože máme zásadné výhrady k časti týkajúcej sa LGBTI ľudí,“ povedal predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Všetci poslanci Sme rodina hlasovali proti.

Za správu, naopak, zahlasovali všetci prítomní poslanci SaS. „My si prácu ombudsmanky a aj inštitút ombudsmana vážime, pretože sa zastáva tých, čo sú ponižovaní,“ hovorí predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová.

Poslancovi Ondrejovi Dostálovi z klubu SaS sa výsledok hlasovania parlamentu nepáčil. „Náckovia sa tak potešili, že si potom aj zatlieskali,“ napísal na Facebooku. „Pekná hanba, keď parlament hlasuje o ľudských právach spôsobom, z ktorého sa najviac tešia fašisti.“

Ombudsmankinu prácu využili najmä kotlebovci

Poslanci ĽSNS boli počas sedemhodinovej rozpravy, ktorá sa pretiahla z utorka až do stredy, najaktívnejší. Nepáčilo sa im, že ombudsmanka obhajovala aj dostupnosť interrupcií a práva LGBTI ľudí. Kritizovali ju aj konzervatívni kresťanskí poslanci z OĽaNO, ako Anna Záborská či Richard Vašečka.

„Cítim tam závan ideológie, ktorá ide podľa môjho názoru proti ústave,“ povedal Vašečka. Kritizoval najmä pasáže, ktoré sa týkajú reprodukčných práv žien a obhajoby interrupcií. „Ústava hovorí o práve na život už pred narodením, preto by som ocenil, keby sa v správe nachádzala veta, že je cieľom chrániť život nenarodených detí,“ povedal.

Poslanci ĽSNS počas rozpravy útočili priamo na ombudsmanku. Poslanec Milan Mazurek tvrdil, že správa vyzerá tak, akoby ju písala „nejaká liberálna sorosovská mimovládka“. Poslanci ĽSNS ombudsmanku niekoľkokrát vyzvali, aby odstúpila a jej úrad označili za zbytočný a hodný zrušenia.

Mária Patakyová však odísť neplánuje. „Keďže nevnímam inštitúciu verejného ochrancu práv ako inštitúciu, ktorá má zodpovedať predstavám Národnej rady, momentálne som v situácii, že (…) je mojou povinnosťou naďalej pokračovať v činnosti verejného ochrancu práv,“ povedala na záver rozpravy. Pripomenula, že pri posudzovaní podnetov postupuje vždy na základe platného práva.

V rozsiahlej správe sa venovala mnohým témam. Volá po zavedení nezávislej policajnej inšpekcie a upozorňuje aj na podmienky v detenčných ústavoch alebo v policajných celách predbežného zadržania.

Minulý rok sa kancelária ombudsmanky zaoberala asi 2800 podnetmi, pri stovke z nich konštatovala porušenie základných práv. V správe sa venovala aj sporom rodičov o výchovu detí či nedostatočným kapacitám v materských školách.

V roku 2019 tiež vykonala prieskum v zariadeniach sociálnych služieb a pokračovala aj v sledovaní exekúcií voči maloletým deťom v Žiline, ktoré sa stali dlžníkmi za komunálny odpad.

Dubovcová mala podobnú skúsenosť

To, že parlament nevezme na vedomie výročnú správu o činnosti ombudsmanky, sa nestáva často. „V histórii úradu ide o štvrtý prípad, keď Národná rada nevzala na vedomie správu verejnej ochrankyne práv,“ tvrdí úrad ombudsmanky.

Prvýkrát sa to stalo v roku 2013, keď sa verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová dostala do konfliktu s poslankyňou Smeru Vierou Tomanovou. Dubovcová totiž vo svojej správe kritizovala aj nejasné postupy pri adopcii detí zo zahraničia v období, keď bola ministerkou práce práve Tomanová. Smer mal vtedy v Národnej rade nadpolovičnú väčšinu poslancov.

Dubovcová sa postupu parlamentu bránila a tvrdila, že Národná rada nemá možnosť nevziať jej správu na vedomie. „Národná rada správu neschvaľuje, ale berie ju na vedomie, má teda pre ňu informatívny charakter,“ tvrdila.

Parlament nevzal na vedomie ani mimoriadnu správu o policajných celách v roku 2016 a mimoriadnu správu o sociálnoprávnej ochrane detí v roku 2017, keď sa diskutovalo najmä o kauze Čistý deň.

Poslanci mali problém aj s mimoriadnou správou ombudsmanky Jany Dubovcovej v roku 2014. Chcela, aby sa parlament zaoberal zásahom polície v osade v Moldave nad Bodvou. Národná rada vtedy odmietla jej správu vôbec prerokovať. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) vyhlásil, že ombudsmanka „politikárči“ a nemá sa čo obracať na parlament. Dubovcová trvala na tom, že zákonný postup dodržala.