Ako vnímame lásku? Pre mladých nie sú ideálom vzťahu rodičia, ale skôr starí rodičia
Lásku nemôžete len tak chytiť za pačesy a napísať o nej knihu, vraví Michaela Guillaume z Trnavskej univerzity. Napriek tomu sa spolu s ďalšími výskumníkmi podujala zistiť, ako sa dnes mladí ľudia pozerajú na lásku.
Čo vás ako odborníčku na výtvarné umenie podnietilo skúmať, ako dnešní mladí ľudia vnímajú lásku?
Vzniklo to vlastne veľmi prozaicky. Krátko po realizácii môjho kurátorského projektu Spoločensky živí ma oslovil profesor Ivan Lukšík, ktorý sa venuje sociálnej psychológii. Povedal, že by chcel napísať knihu o láske a bol by rád, keby som s ním na nej spolupracovala. Pobavilo ma to, lebo sa venujem skôr kontextu kultúry a výtvarného umenia. A navyše, keď mi povedal, ako by sa tá kniha mala volať, hneď som mu vravela, že to nie je nič pre mňa.
Aký bol ten názov?
Myslím, že Pravidlá lásky alebo niečo podobné. Povedala som mu, že by som si takú knihu ani nezobrala do rúk. (smiech) Ten rozhovor nás však viedol k zamysleniu, ako to s tou láskou v skutočnosti je. Zistili sme, že naše pohľady sú veľmi rozdielne.
V čom?
Podľa mňa je láska taký výnimočný fenomén, že sa v celej svojej obsiahlosti ani nedá skúmať, nemožno ju racionalizovať alebo nebodaj vytvárať jej pravidlá. Láska je ako Boh – nemôžete ju len tak chytiť za pačesy a napísať o nej knihu. Na to by som si naozaj netrúfala.
No zhodli sme sa, že môžeme skúmať aspoň to, ako sa dnešní mladí ľudia pozerajú na lásku a z akých kultúrnych zdrojov čerpajú svoje poznanie o nej.
O dnešnej dobe často počujeme, že je rýchla, konzumná, hektická. Predpokladali ste, že sa to podpíše aj na pohľade mladých na lásku?
Teórií o tom, aká je súčasná doba, je veľmi veľa. My sme však vychádzali hlavne z konceptu tekutej modernity od Zygmunta Baumana (významného poľsko-britského sociológa – pozn. red.). Aj preto, že ako sociológ vzťahuje zmeny, o ktorých hovorí, na správanie ľudí v spoločnosti. Opísal nielen tekutú modernitu, ktorú dnes žijeme, ale aj to, ako vplýva na vzťahy medzi ľuďmi. Vzišla z toho kniha Tekutá láska – o krehkosti ľudských pút.
Bauman pritom výrazne čerpal aj z teórie Anthonyho Giddensa (britského sociológa – pozn. red.). Hovorí o čistom vzťahu, ktorý je založený na tom, že nám prináša uspokojenie. Sú to typy vzťahov, ktoré sú pragmatické a majú fungovať dovtedy, kým nám to vyhovuje. To znamená, že chceme vo vzťahu prežívať niečo pozitívne, ale v momente, keď nám prestane prinášať uspokojenie
