Neandertálci boli učenliví, zvládali základné počty, tvrdia štúdie. Prečo teda vymreli?
Homo sapiens žil v Európe už pred približne 45-tisíc rokmi, uvádza nová štúdia publikovaná vo vedeckých časopisoch Nature a Nature Ecology and Evolution.
Ide o doteraz najstarší európsky nález ostatkov moderných ľudí. Dokazujú to nálezy zubu a úlomkov kostí, ktoré vedci objavili v bulharskej jaskyni Bačo Kiro.
Objav z Bulharska podľa autorov štúdie dokumentuje, že moderní ľudia žili po boku človeka neandertálskeho (Homo neanderthalensis) oveľa dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo.
„Naša práca v Bačo Kiro ukazuje, že medzi príchodom prvej vlny moderných ľudí do východnej Európy a definitívnym vyhynutím neandertálcov na ďalekom západe je časový odstup asi 8-tisíc rokov,“ povedal pre The Guardian vedúci výskumu Jean-Jacques Hublin.
Vyrábali povrazy?
Okrem kostí a zubu objavili výskumníci v jaskyni množstvo nástrojov a výrobkov vrátane šperkov zo zubov jaskynného medveďa, ktoré sa nápadne podobajú na šperky vyrábané poslednými generáciami neandertálcov.
Paleoantropológ z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu tvrdí, že ide o dôkaz, že neandertálci