Michal Havran: Kuffa nám nadáva, a keď sa ohradíme, stíhajú nás

Michal Havran je stíhaný za text Pošlite Kuffu do cirkusu, ktorý vyšiel v denníku Sme. Hovorí, že v uznesení o stíhaní sa vôbec neriešia Kuffove urážlivé a extrémistické výroky voči sexuálnym menšinám, feministkám, liberálom či Istanbulskému dohovoru. „Mňa si však predvolali a obvinili.“

Ján Čarnogurský mladší podal trestné oznámenie za váš článok s názvom Pošlite Kuffu do cirkusu v denníku Sme z júna 2018. Neprišla teda civilná žaloba od Mariána Kuffu na ochranu osobnosti, ale rovno trestné oznámenie s podozrením, že ste hanobili národ, rasu a presvedčenie v zmysle trestného zákona. Vyviedlo vás to z miery?

V tejto afére ma vyvádza z miery mnoho vecí. Prvou je, že tu máme istého katolíckeho kazateľa, ktorý sa vyjadruje mimoriadne urážlivo voči iným. Napríklad o herečke Zuzane Fialovej verejne povie, že je posadnutá, čím oznamuje, že ju ovládol diabol.

Pre kontext treba dodať, že ona ho označila za blázna. Iná vec je, že to bolo v humoristickej relácii Sedem, kde si hostia robia legitímne žarty na účet kohokoľvek.

To je naťahovanie sa o slovíčka. Nič to nemení na tom, že sú tu ľudia z cirkevného prostredia, ktorí sa celkom opustili a nemajú problém hovoriť, že homosexuálne orientovaní ľudia sú masoví vrahovia. Zástancov ideových prúdov liberalizmu a rodovej rovnosti dokonca prirovnávajú k satanovmu zlu, ktoré sa schováva za hitlerovský fašizmus.

Feministky by podľa nich bez mužov dodnes skákali po pralese a nahé, genderizmus označujú za diktatúru LGBTI a liberalizmus za prasnicu, čo naháňa naše deti a treba ju zahnať do chlieva palicou, teda zbiť. Homosexuálov tiež verejne označujú za bláznov a obviňujú ich z podplácania zákonodarcov a novinárov, aby títo prijímali zákony, respektíve písali články v prospech homosexuality.

To všetko sú verejné výroky Kuffu.

A dôsledky? Žiadne. Nik to nerieši ani ex offo. Neviem, že by si nejaký vyšetrovateľ z NAKA predvolal pána Kuffu, aby vysvetlil svoje urážlivé výroky voči konkrétnym skupinám občanov. Mňa si však predvolali a obvinili.

Poviem to aj inak – bigotní ľudia zneužívajú, že pod rúškom náboženstva či politického presvedčenia sú akoby chránení pred trestným stíhaním. Vo svojich videách a kázňach tak môžu hovoriť čokoľvek bez toho, aby sa niekto mohol ich výrokmi kriticky či nebodaj výsmešne zaoberať.

Keď to potom niekto zrazu urobí, cítia sa urazení a začnú tvrdiť, že oni sú tou jedinou pravou, správnou, prijateľnou podobou kresťanstva. Veľmi nepríjemne mi to pripomína obdobia, ktoré sme tu mali už viackrát v minulosti.

Čo vás vlastne vytáča? Majú právo na svoju vieru.

Majú, ale premýšľam, či vôbec títo ľudia poznajú sekulárny charakter nášho štátu, ústavu, či aspoň tušia, že Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, hoci má podpísané zmluvy s Vatikánom.

Ako veriaceho človeka sa ma však najviac dotýka ich falošný nárek, že sú perzekvovaní. Takí kresťania žijú a žili v Mezopotámii, Mosule, v Rakke pod Islamských štátom, v Bagdade a na iných miestach, rozhodne nie teraz na Slovensku. Tu si akurát niektorí z nich vyfabulovali martýrsky syndróm a vystatujú sa svojím „akože“ utrpením. Keď sa ich spýtate, čo konkrétne ich uráža, dozviete sa, že otvorené obchody v nedeľu.

Časť veriacich je preto aj vďaka istým kazateľom a politickým aktivistom presvedčená, že sa tu vlastne nemajú dobre, že im tu niečo hrozí. V skutočnosti tu niečo hrozí ich ideovým oponentom, na ktorých sú zrazu systematicky podávané trestné oznámenia.

Faktom je, že dlhodobo píšete veľmi tvrdé a naozaj ostro formulované články, v ktorých kritizujete pomery v spoločnosti. Čo bolo impulzom na napísanie textu Pošlite Kuffu do cirkusu? Rozhodne ste ho tam nešetrili. 

Impulzom bolo mnoho verejných výrokov pána Kuffu, otvorená podpora neonacistom a poslednou kvapkou bola urážka herečky Zuzky Fialovej. Presne v tom momente som si povedal, že stačilo, že tu ten pán nebude urážať kohokoľvek len preto, že sa môže beztrestne skrývať za svoje náboženské presvedčenie. Nie sme predsa povinní toto počúvať a znášať.

Rozumiem, ale je potrebné voliť také ostré formulácie? Klin sa síce klinom vybíja, ale neznižuje to silu argumentov?

V prvom rade treba povedať, že nie všetky moje texty sú takéto. Z môjho francúzskeho života som však naučený na istý druh pamfletu. Pamflet mám veľmi rád, považujem ho za žáner, ktorý patrí do novín, v Európe sa pestuje, teda je stále živý.

Diskusia o jeho prípustnosti prebiehala v Európe v 19. storočí a považujem ju za dávno uzavretú. Pamflet je typ textu, ktorý sa používa na ostré pomenovanie spoločenských javov. Rád ho píšem a rád si ho prečítam aj od iných autorov.

Použili ste formulácie typu „pošlite Kuffu do cirkusu“, „prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci“, z Márie Barbie, sutanu ste nazvali sukňou. Keď sa nad tým spätne zamyslíte, dokážete rozumieť, že slušných veriacich to môže uraziť, zraniť? Viete sa do nich vcítiť? Aj prelát totiž môže byť slušný. 

Mňa denne uráža tisíc vecí, dotýkajú sa ma, ale nedávam za ne trestné oznámenia. Veď ak sa niekto cíti urazený, nech napíše pamflet proti mne. Na také čosi by som sa tešil. Naozaj. Mám rád, keď je konflikt šťavnatý. Trestné oznámenie je však mizerný spôsob obhajoby vlastných názorov.

Kritizovať predsa možno každého, tobôž toho, kto dobrovoľne a pri plnom vedomí verejne hlása extrémne a urážlivé názory. Rozhodne som pamfletom nemieril na veriacich ako takých, nakoľko seba považujem za veriaceho.

Som presvedčený, že absolútna väčšia veriacich vníma môj pamflet ako kritiku Kuffu, voči ktorému bol mierený. V modernej spoločnosti podľa mňa moje slová nie sú zraňujúce a urážlivé voči veriacim, ale berú si na mušku osobu, ktorú skutočne kritizujem, a „prelátov“, ktorí sa správajú rovnako netolerantne a agresívne voči iným názorom a pohľadom na svet ako brat Kuffa.

Jasné, ale ak niekto uctieva Pannu Máriu, modlí sa k nej a vy ju nazvete Barbie…

Som protestantský teológ a kult sošiek a bábik v kostoloch je doktrinálna vec. Neurážam mariánsky kult. To je smiešne a pomýlené vnímanie mojich slov. Kritizujem niečo, čo mne ako protestantovi príde ako modlárstvo – nosenie bábiky a uctievanie tejto ako Panny Márie. My, protestanti, sošky a bábiky v kostoloch nemáme. Veď to bola jedna z podstát Lutherovho a Calvinovho učenia. Prokuratúra ma predsa nemôže stíhať za pasáže, v ktorých predstavujem doktrinálne veci reformovanej cirkvi.

Nebol to skôr výsmech?

Áno, ale my sa vysmievame zo sôch a z bábik svätých. Nevysmievam sa z Panny Márie a veriacich. Ako protestanti to robíme 500 rokov a sú nás milióny. Považovať dnes jeden z pilierov reformácie, teda odmietnutie kultu svätých, za urážku či hanobenie katolíckej viery, by znamenalo bezprecedentnú právnu situáciu. Všetky reformované cirkvi by totiž mohli byť stíhané za hanobenie rímskokatolíckej teológie. Každá z nich si totiž o soškách svätých myslí to isté.

Navyše, Kuffa mal v tom parlamente fakt v rukách bábiku, nie Pannu Máriu. O tom je podstata reformačného myslenia. Veď to je kult sošky. Kde tam bola Panna Mária? Kto ju tam videl? Pri všetkej úcte, fakt si niekto nemôže v Dráčiku kúpiť bábiku, namaľovať jej oči a kázať ostatným, aby sa mu nevysmievali, lebo podľa neho je to nadprirodzená entita, ku ktorej sa modlí. O tomto predsa náboženstvo nie je.

Vždy sa budem vysmievať poverčivým, zaostalým, infantilným a magickým podobám viery, lebo to nie je moja biblická viera. Ide o vec, proti ktorej bojovala reformácia, a ja som na to hrdý. A budem sa vysmievať aj tomu, kto akúkoľvek sošku označí za bôžika. Nie je to totiž biblické a je to aj v rozpore s mojím reformačným presvedčením. A ak ma chce niekto za to stíhať, nech sa páči, ale potom vznikne problém aj v rámci ekumenizmu, lebo by to znamenalo milióny ďalších procesov vo svete.

Čo tak skúška Židmi? Niečo podobné si my, novinári, robíme, keď ideme písať o prešľapoch politika, ktorý nám nie je sympatický. Voláme to skúška Radičovou – predstavíme si, či by sme to vnímali ako prešľap aj v prípade, že by na mieste toho politika bola práve Radičová. Keď si do vášho pamfletu dosadíte Židov, obstojí?

Ako by sa verejnosť pozerala na radikálneho alebo agresívneho rabína, imáma alebo evanjelickú farárku? Nechávali by to len tak a len preto, že ide o duchovných? Nejde predsa o katolíkov, protestantov, židov a tak ďalej, ale o to, kto šíri nenávisť, bludy a tmárstvo. Napísal som o istej časti katolíckeho spektra, pričom ten text konvenoval aj množstvu katolíkov. Vrátane môjho otca, ktorý je tiež katolík.

Na každé hypotetické pojednávanie na súde môžem priviesť pokojne aj tisíc či dvetisíc katolíkov, ktorí povedia, že sa môj text nedotkol ich osôb ani viery. A potom čo? A čo keď dovediem aj dvetisíc katolíkov, ktorí povedia, že ich uráža Kuffa? Čo potom budeme robiť? Žalovať sa do kríža?

Nemali ste ani záblesk chvíle, keď ste ľutovali, že ste to nenapísali miernejšie?

Vôbec. Mám naozaj vážny problém s tým, ako sa Kuffa vyjadruje. Navyše, autorita kazateľa mu garantuje isté množstvo ľudí, ktorí mu bezvýhradne veria. Nemôžem ani cítiť tú jeho útlocitnosť, keď urážky iných skrýva za svoje náboženské presvedčenie.

On nám vlastne nadáva a zároveň je nestíhateľný, lebo keď príde na lámanie chleba, povie, že je to jeho slobodná viera a má na ňu právo. A to je strašný nezmysel. Čarnogurský mladší chráni jeho názory, a keď ich niekto podrobí kritike, podá naňho trestné oznámenie.

Faktom je, že Kuffu už za politické angažovanie sa napomenula aj KBS a že s jeho vyjadreniami ani zďaleka nie sú stotožnení všetci veriaci. Naopak, mnohí ho kritizujú a tvrdia, že sa za jeho výroky hanbia.

Preto je najväčším omylom celého tohto prípadu práve pán Čarnogurský mladší. Mohol napísať reakciu na môj text, odpovedať, ale ísť do mojej kriminalizácie je fakt za čiarou.

Aké ste mali reakcie na ten článok?

Výborné. Dostal som tisíce poďakovaní. Aj od praktizujúcich katolíkov, ktorí mi písali, že konečne to niekto otvorene napísal.

Ohrozilo stíhanie váš profesionálny život v RTVS, v Sme či inde?

Nie. Všade tam sú ľudia, ktorí rozumejú, že je to politicky motivovaný spor. Redakcia Sme za mnou absolútne stojí, píšem tam dodnes a nikdy mi nebolo ani naznačené, aby som sa podrobil „autocenzúre“ a bol „mäkší“. Televízia sa zase zaoberá mojou prácou v nej, nie výhradami Čarnogurského mladšieho.

Vyšetrovateľ NAKA Mikuláš Marton vás obvinil za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, a tiež za prečin ohovárania koncom januára tohto roka. Vy ste začiatkom februára voči tomu podali sťažnosť. V akom stave je to dnes?

Sťažnosť bola prokurátorom Vargom zamietnutá ako nedôvodná. Spolu s mojimi obhajcami využijeme dostupné právne prostriedky na preskúmanie postupu a rozhodnutia prokurátora, ktoré považujem za nesprávne a nezákonné.

Trestné oznámenie Čarnogurský mladší podal na neznámych páchateľov a uviedol, že článok napísal pravdepodobne autor Michal Havran. Išlo mu teda o vaše stíhanie. Článok pritom vyšiel v denníku Sme a on nepochybne vie, že žiadny autor nepublikuje v novinách len tak, že existuje redakčný proces a schvaľovanie príspevkov editorom. 

Áno, Čarnogurského konanie je v tomto prekvapujúce. Vlastne nie je. Ide proti mne ako osobe, lebo redakcia by pre neho bola priveľké sústo. Z jeho strany je to osobné. Už v minulosti sa takíto ľudia pokúšali zničiť Martina Kasardu za poviedku v Kultúrnom živote či iní zase Martina Kleina za text o Sokolovi v Domino efekte.

Čarnogurský mladší napríklad opakovane vypisuje do RTVS, aby ma konečne vyhodili. Jednoducho politicky bojuje proti mne, pričom využíva nedostatočnosti slovenského právneho systému. Nezabúdajte, že je to človek, ktorý o mne a Miroslavovi Kocúrovi napísal, že sme členmi nejakej protikresťanskej sekty, ktorá pôsobí na Slovensku. O mne napísal, že som zahraničným agentom.

Ja ani neviem, s akou vážnosťou mám reagovať na tento typ jeho výrokov. Sú to totiž politické bludy z rodiny Čarnogurských. Opakovane som sa aj vyšetrovateľovi snažil vysvetliť dve veci – že to nie je spor o povahu jazyka či literárneho diela, ani spor o povahu teologického myslenia, ale čisto politický spor, ktorým Čarnogurský mladší napĺňa doktrínu svojho otca, že novým nepriateľom je liberalizmus.

Im nejde o žiadne urážanie veriacich ani nič podobné, ale čisto o politiku a zastrašovanie. Čítal som text toho trestného oznámenia a ako teológ vôbec nemôžem prijať formulácie o urážkach Boha.

Prečo?

Čarnogurský mladší predsa nemá žiadnu kvalifikáciu na tento typ výrokov. Navyše, z teologického hľadiska argumentoval úplne podpriemerne.

Kuffu som predsa nekritizoval za jeho náboženské presvedčenie, ale za verejné a urážlivé, teda extrémistické vyjadrenia, ktoré neraz urážajú aj veriacich. Sám som veriaci, čiže napádať ma, že v článku urážam niekoho vieru, je ako napadnúť toho, kto chce zlepšenie pomerov, len za to, že poukazuje na aktuálne chyby. Keby som sa vysmieval veriacim, vysmieval by som sa aj sám sebe, aj svojim blízkym.

Mne predsa záleží, aby tu ľudia mali dospelú vieru, aby sa v ťažkých situáciách správali dospelo, aby vieru nepoužívali ako totemy. Byť kresťanom neznamená klaňať sa stromom, kríkom a kameňom, je to iný duch perspektívy aj transcendencie. Ak už niekto má poverčivé predstavy o svete, v poriadku, ale nech ich aspoň nevnucuje ostatným.

Prečo si myslíte, že ani vyšetrovateľ NAKA si neurobil prácu, ako mal?

Lebo v uznesení o mojom obvinení sa vôbec nevyskytuje celý môj článok, iba spektakulárne pasáže z neho, navyše vytrhnuté z kontextu. Opakovane som žiadal, aby tam bol celý môj text. Čarnogurský mladší mu totiž zjavne nerozumel. Navyše, ten text mali posudzovať aj v kontexte desiatok iných mojich teologických textov. Keby si ich prečítali, ihneď by im došlo, čo som chcel tým článkom povedať a kam som mieril.

Zároveň sa nikde v uznesení neuvádza, že som vyštudovaný teológ. Označujú ma tam za novinára a spisovateľa, ale titul z teológie, moju teologickú prax a akademické pôsobenie v tejto oblasti zámerne opomínajú. Naopak, neustále sa tam opakujú formulácie, že som protikresťanský a podobne.

Pritom by to malo byť naopak – vyšetrovateľ si mal všimnúť, že som teológ, a to, čo robím, je vlastne moja normálna práca. Vrátane písania ostrých textov do novín. Fakt to nemôže brať do úvahy ani na sekundu, fakt majú prednosť nezmysly Čarnogurského mladšieho?

Ako teológ ste tam uvádzaný, ale ironicky – v úvodzovkách.

Áno, tak sa ma rozhodol označovať údajný znalec Vojtech Kárpáty. Vlastne sa tým snažil vyšetrovateľa v rozpore s faktami presvedčiť, že nie som teológ. Práve napríklad pribratie pána Kárpátyho ako znalca je minimálne zo strany vyšetrovateľa rozporuplné.

Ide o človeka, ktorý nie je zapísaným znalcom v odbore a odvetví, v ktorom podal polícii znalecký posudok, a nepochybné je jeho silné previazanie na Maticu slovenskú, ktorá ma dlhodobo kritizuje a podala pre môj text aj žalobu na súd. Jeho znalecký posudok je nezákonný a nesprávne spracovaný, pričom mám značné pochybnosti o jeho nezaujatosti. Smutné je, že prokurátor sa s uvedeným nijako napriek mojej sťažnosti nezaoberal.

Pamätám si, že keď som mal v televízii ako hosťa v diskusii Miroslava Kocúra, prichádzali sťažnosti, prečo sme ho uvádzali ako katolíckeho teológa. Lenže faktom je, že on to štúdium úspešne ukončil a jednoducho je teológom. Svoje tituly predsa nezískal podvodom. A že sa niektorým ľuďom nepáčia jeho teologické postoje alebo to, že odišiel z kňazstva? Ich problém, realitu kriviť nemôžu.

Kárpáty bol pribraný vyšetrovateľom na vypracovanie posudku v rámci znaleckého odvetvia politický a náboženský extrémizmus, politické dejiny a politická symbolika. Také znalecké odvetvie však neexistuje, čiže sa v ňom ani nedá vypracovať posudok. Navyše, ten pán sa náboženstvom a náboženským extrémizmom odborne vôbec nezaoberá.

A vyšetrovateľ sa na nezmysly tejto osoby odvoláva až na piatich stranách. Kárpáty je inak autorom posudku o tom, že uniformy Pospolitosti sa nepodobajú na gardistické. Je to človek so zjavnou náchylnosťou k Tisovi a ľudákom.

Ten človek je teda ľudácky historik a vyšetrovateľovi to vôbec neprekáža. Že Kárpáty nie je teológ ani literát, ale má odvahu tie veci odborne hodnotiť, ma už ani neprekvapuje.

Zvláštnosťou uznesenia o obvinení je, že z 26 strán tvoria vaše vyjadrenia necelú jednu stranu. To ste na výsluchu mlčali?

Práve naopak. To, že vyšetrovateľ do uznesenia uviedol tak málo z mojej výpovede, považujem za neuveriteľnú vec. Na NAKA som sedel štyri a pol hodiny.

Prečo tam nie sú zásadné informácie, že sa na moju stranu postavil aj profesor a pápežský spovedník Tomáš Halík? Že sa za mňa postavil pán Ábel z Evanjelickej bohosloveckej fakulty? Že to isté urobil Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej, aj mnoho iných, katolíckych aj evanjelických teológov zo Slovenska aj z Česka? Prečo tieto veci nefigurujú v uznesení?

Mimochodom, vyšetrovateľ v uznesení vôbec neuviedol, ktoré z namietaných tvrdení sú vlastne hanobením a ktoré ako nepravdivé ohováraním a z akého dôvodu.

K vášmu pamfletu sa však kriticky postavila aj Tlačovo-digitálna rada SR.

Ja som ani nevedel, čo je to za orgán, že vôbec existuje. Bol som zaskočený jeho existenciou aj rozhodnutím. Keď už sa chce vyjadrovať k nejakej veci, mal by sa zamyslieť, aké to bude mať dôsledky.

Rada vás vôbec nevypočula?

Nie, na vypočutí sa zúčastnila šéfredaktorka SME a rada mala aj písomné vyjadrenie.

Výsledkom je alibistická formulácia, že môj text možno zaradiť medzi takzvané nenávistné prejavy, teda hate speech, nie nepodobný fašizoidným prejavom, čo považujem za absolútne neprimerané hodnotenie, ktoré celé rozhodnutie robí minimálne sporným.

Rozhodnutie považujem za blamáž najmä v kontexte toho, že sa ma verejne zastalo množstvo novinárskych organizácií u nás aj vo svete. Tie, naopak, žiadajú prokuratúru, aby ihneď prestala s mojím stíhaním.

Vyšetrovateľ si vyžiadal stanovisko k článku aj od Konferencie biskupov Slovenska. A tá vás rozhodne nešetrila.

Čo má KBS s mojím článkom? Nijako sa jej netýka, nie je o nej, navyše jej členovia nie sú odborníci na novinové články ani na politický extrémizmus. Som protestant, s KBS teda nie som v žiadnom vzťahu. Jej vyjadrenia sú absolútne nerelevantné.

Subjektívne názory biskupov nemôžu byť podkladom na rozhodnutie o trestnosti akéhokoľvek skutku. Akým právom vôbec opisujú moju motiváciu napísať ten text či interpretujú moje myšlienky z neho? Vedia to lepšie ako ja sám?

Už z povahy veci, že Kuffa je kňaz katolíckej cirkvi, je KBS zaujatá. Vôbec nerozumiem, načo ju vyšetrovateľ na príkaz prokurátora žiadal o stanovisko. A keď už sa takto zvláštne rozhodol, prečo si nepredvolal napríklad Tomáša Halíka, ktorý mal v novembri ostrú verejnú prednášku proti Kuffovi?

Prečo boli na Kuffovu obranu pribrané stanoviská Čarnogurského mladšieho, Kuffu samotného, pochybného historika Kárpátyho, Digitálno-tlačovej rady, KBS, a na moju nik, a ešte aj z mojej výpovede sa do uznesenia dostala len chabá časť? V postupe polície je tisíc vecí, ktorým vôbec nerozumiem.

Mňa prekvapilo, že tam sú opísané iba jeho zásluhy pri pomoci biednym, ale nespomínajú sa tam jeho pochybné výroky.

Veď to, vôbec sa tam neriešia Kuffove urážlivé a extrémistické výroky voči sexuálnym menšinám, feministkám, liberálom, Istanbulskému dohovoru. Veď ten človek si rozumie s Harabinom a odporúčal voliť Kotlebu, čiže sa dobrovoľne spája so zlom. O čom debatujeme? A my také konanie nesmieme zosmiešniť v satire, karikovať to?

Mimochodom, kedy sa šéf KBS Zvolenský ohradil voči výrokom kotlebovcov tak ostro, ako sa v stanovisku pre vyšetrovateľa vyjadroval o mne?

Pochádzam z rodiny, ktorej časť bola za vojny deportovaná do lágrov, a 75 rokov po skončení vojny čelím trestnému oznámeniu od človeka z ľudáckej rodiny? Veriaci si jednoducho musia zvyknúť na to, že ostatní majú plné právo si z nich robiť žarty, a naopak – veriaci si môžu robiť žarty z ostatných. Tak to prosto je, tak vyzerá život v slobodnej spoločnosti. To nie je hanobenie.

Život v slobodnej spoločnosti nevyzerá tak, že keď urobíte karikatúru Proroka či kazateľa, príde ozbrojené komando a zabije vás. Nejako sa tu zabúda na to, čo sa pred pár rokmi stalo v Charlie Hebdo. Presne tam totiž vedú hlúpe predstavy, že niekoho náboženské presvedčenie má výlučné postavenie. Nemá.

Nezačali ste sa v reakcii na to, čo sa deje, v textoch podvedome autocenzurovať?

Nie, toto v sebe nemám. Píšem ďalej tak, ako to cítim.

Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz boli nedávno definitívne odsúdení za to, že farbou obliali pomník Vasila Biľaka. Vy ste stíhaný, čosi podobné hrozí aj novinárovi Arpádovi Soltészovi, teológovi Miroslavovi Kocúrovi, možno autorovi Cynickej obludy Radovi Ondřejíčkovi či autorom satirickej stránky Zomri. Čo sú to za tendencie?

Existuje tu istá skupina ľudí, ktorá si povedala, že už nebude polemizovať so svojimi myšlienkovými odporcami, a začala ich systematicky žalovať. Nejde len o mená, ktoré ste vymenovali, ale aj o ďalšie, mediálne menej známe, napríklad o niektorých aktivistov.

Podávajú sa tu trestné oznámenia či žaloby za statusy na Facebooku či Twitteri, za transparenty na manifestáciách, čo znamená kriminalizáciu verejnej diskusie ako takej. Problém je, že sa to deje iba z jednej strany, ide teda o stále tie isté kruhy, ktoré systematicky zahlcujú políciu či súdy podnetmi. Najhoršia je pretvárka, že v skutočnosti dochádza k potláčaniu ich práv. Z ich strany to vnímam ako pomerne zúfalý spôsob vedenia diskusie v spoločnosti.

Prečo?

Lebo jej chýba zmysel. Zmysluplná diskusia sa vedie argumentmi, postojmi, pokojne aj veľmi ostrými, ale nie cez políciu, prokuratúru či súdy. To je predsa zastrašovanie.

Vnímate to tak, že je to systematický útok konzervatívneho prostredia voči liberálnemu?

Takto by som to neformuloval, skôr by som hovoril o bigotnom politickom kresťanstve, ktoré ani zďaleka nemusí byť len rímskokatolícke, keďže tu máme aj charizmatické a rôzne iné hnutia. Oveľa dôležitejšie je, že títo ľudia idú aj proti inak zmýšľajúcim kresťanom. Tieto útoky sa teda nedejú po stranícko-politickej, ale po ideovej linke.

Sme viac ako 30 rokov po revolúcii a hoci u nás platí zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, súd odsúdi výtvarníkov za to, že oblejú farbou pomník komunistického zločinca. Uberá sa zo slobôd ľudí, alebo to má inú príčinu?

Pán Ján Mazák povedal, že sme krajinou, v ktorej nedávno sudcov odvádzali v putách. Máme tu prokurátorov, ktorí museli odstúpiť pre pochybné kontakty a konanie. Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej či inej, napríklad ekonomickej kriminality, siaha vysoko do prostredia justície, pričom práve tá je inštitúciou, ktorej občania dôverujú najmenej.

Nejde pritom len o veľké a desivé prípady, ktoré poznáme z médií, ale aj o nekonečné prieťahy, odkladané pojednávania, neschopnosť sudcov jasne formulovať svoje rozhodnutia, rodinkárske obsadzovanie jednotlivých súdov, či o to, ako tieto relatívne izolované komunity pracujú medzi sebou a ako si vzájomne držia chrbty.

Spomeňte si, koľko sudcov sa zastávalo kolegov, ktorí dnes sedia vo vyšetrovacej väzbe. Veď tu štátna tajomníčka na pokyn mafiána vybavovala rozsudky. Potom ma nemôže prekvapiť, ako funguje justícia. A prokuratúra? Vezmime si pánov Trnku a Kováčika.

Sme členskou krajinou EÚ, ktorá o sebe hovorí, že je avantgardou moderného civilizovaného sveta. My tu pritom žijeme v situácii, že nevieme dňa ani noci, kedy polícia príde vziať ďalšieho sudcu alebo prokurátora.

Čiže my vlastne necúvame, ale doplácame na to, že sme sa od revolúcie dodnes nevysporiadali s komunistickou justíciou a prokuratúrou?

Samozrejme, veď u nás máme sovietsky typ prokuratúry, kde má jeden človek neobmedzenú právomoc zastaviť akékoľvek stíhanie bez vysvetlenia. Nemusí sa nikomu zodpovedať, nepoznáme kontrolný mechanizmus, ktorý mal dohliadať na jeho rozhodnutia.

Potom sa nečudujme, že Kočnerovi naozaj stačilo mať pod palcom jedného až dvoch policajných vyšetrovateľov a prokurátorov na to, aby všetky jeho trestné stíhania končili v koši. Polícia, prokuratúra aj súdy sú dnes nedôveryhodné, hoci v normálnej krajine sú základom viery občanov v spoločenskú spravodlivosť.

Čiže nebyť zlého stavu na polícii, prokuratúre a súdoch, dnes by ste neboli stíhaný?

Som si istý, že isté skupiny obyvateľstva sa rozhodli kriminalizovať svojich názorových protivníkov iba preto, že vedia, že v tomto prostredí majú nádej uspieť. Zároveň veľmi dobre vedia, že s takým niečím by nikde, ani v susedných štátoch, nemali šancu. Za tento typ kriminalizácie oponentov by boli skôr vysmiati. Neprešlo by to ani len cez vyšetrovateľa.

Prokuratúra aj súdy by si preto mali dávať veľký pozor, aby sa nestali rozbuškou konfesionálneho konfliktu na Slovensku. Vzhľadom na minulosť tejto krajiny je to dosť vážna vec. Istá miera iracionality sa už totiž preniesla zo sociálnych sietí aj do živého myslenia ľudí, a ja mám z toho strach. Iracionalita totiž v spoločnosti otvára dvere čomukoľvek vrátane najhorších vecí, aké si vieme predstaviť.

Počítate s tým, že to na súde prehráte?

Keby sa to dostalo na súd, znamenalo by to, že Slovensko je neustálené v modernite. Znamenalo by to aj prítomnosť revivalu ľudáckeho myslenia v polícii, na prokuratúre aj na súdoch. Ide o tých istých ľudí, ktorí až na výnimky nevedia ani kovaným neonacistom preukázať, že sa dopúšťajú neprípustných výrokov. Svojím spôsobom je komické, že dnes som postavený na jednu úroveň s Mazurekom či Mizíkom. Dosť to vypovedá o stave našej spoločnosti.

Samozrejme, počítam aj s odsúdením, ale budeme to hnať až do Štrasburgu. Mimochodom, oni dobre vedia, že tam to prehrajú. Tento typ procesov tam bol opakovane a vždy prehrali. Ide o desiatky prípadov. Lenže Čarnogurskému mladšiemu ide o iné – síce vie, že na konci prehrá, ale dovtedy ako odsúdený nebudem môcť mať reláciu v RTVS a možno prídem aj o iné možnosti práce.

Na Facebooku ste napísali, že spoločnosť má dnes vážnejší problém ako jeden starý pamflet o Kuffovi. Aký?

Máme pandemickú krízu a zrazu o sebe zisťujme, že pre ekonomiku sme ochotní obetovať starých ľudí. Mimoriadne ma vytáča necitlivosť, s akou v poslednej dobe rozprávame o starých ľuďoch.

V akom zmysle?

Hovorí sa, že práve oni sú dôvodom, pre ktorú je zabrzdená naša ekonomika. Nezmysel. Zistili sme však o sebe aj nové veci. Napríklad, že nepotrebujeme toľko cestovať na lacné dovolenky za dvadsať eur. Fyzická vzdialenosť medzi ľuďmi sa teda možno premietne aj do fyzickej vzdialenosti medzi jednotlivými krajinami a destináciami. A možno sa tiež budeme oveľa pozornejšie pozerať na to, čo prichádza z hlbokej prírody.

Dnes sme zatvorení už dva mesiace a musíme v tomto spoločenstve nejako žiť. Sme viac odkázaní sami na seba, lepšie spoznávame seba aj blízkych. Verím, že to povedie, keď už nie k zlepšeniu ľudí, tak aspoň k hlbšiemu poznaniu toho, ako funguje spoločnosť.

Aj v tomto kontexte vnímam neustále presadzovanie bigotnej agendy, nekonečné upútavanie pozornosti a sebastredné ukazovanie povýšenosti a monopolu na pravdu niektorými kazateľmi a politikmi ako úplne scestné.