Antivaxeri môžu byť o desať rokov na Facebooku vo väčšine, vedkyni pripomínajú sektu

K nerozhodnutým ľuďom, ktorí na očkovanie nemajú jasný názor, sa na Facebooku skôr dostanú informácie od antivaxerov ako od zástancov očkovania.

Vyplýva to zo štúdie, ktorá vyšla túto stredu v prestížnom magazíne Nature.

Šírenie bludov a nepodložených tvrdení o očkovaní poznáme aj zo Slovenska. Marian Kotleba (ĽSNS) napríklad hovoril, že šírenie nového koronavírusu slúži ako zámienka na vakcináciu, pri ktorej sa do tela budú vpichovať „mikročipy“ na ovládanie ľudí.

Na sociálnych sieťach sa šíri video s Judy Mikovitsovou, že očkovanie proti chrípke zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia na COVID-19 o 36 percent a že povinné očkovanie zabije milióny.

Česká molekulárna biologička Soňa Peková zase rozprávala, že efektivita vakcíny proti novému koronavírusu sa blíži nule alebo bude veľmi nízka. Podľa nej sa nové vakcíny robia iba preto, „aby sa niečo robilo a ľudia neboli vydesení“.

Nedôvera k expertom je nebezpečná

Aj pre šírenie uvedených lží, konšpiračných teórií a nepodložených tvrdení by sa podľa prieskumu z minulého mesiaca dalo na Slovensku zaočkovať proti novému koronavírusu len 40,9 percenta opýtaných Slovákov a Sloveniek.

„Nedôvera k vedeckým expertom je nebezpečná,“ píšu o antivakcinačných postojoch pochybovačov autori spomínanej štúdie z Nature. Vedci uvádzajú, že šírenie nezmyslov o očkovaní – keď ľudia ignorujú názory expertov a namiesto toho sa spoliehajú na neoverené správy na internete – by mohlo zhoršiť ďalšie epidémie v budúcnosti.

Vaxinátor vyvracia hoaxy

V novej štúdii z Nature mapovali konverzácie o vakcínach medzi 100 miliónmi užívateľov Facebooku počas epidémie osýpok v Spojených štátoch v roku 2019.

Aj vinou antivakcinačného hnutia zaznamenali minulý rok v tridsiatich štátoch USA vyše tisíc prípadov osýpok, v dvoch z nich vyhlásili stav pohotovosti.

Autori štúdie zistili, že na Facebooku je menej antivaxerov ako zástancov očkovania, no odporcovia rýchlo rastú. Ak budú súčasné trendy pokračovať, počítačové simulácie predpokladajú, že antivakcinačné postoje budú na Facebooku prevažovať už do desiatich rokov. V reakcii na uvedené zistenia napísal denník The New York Times komentár „Pripravte sa na informačnú vojnu o vakcínach“.

Proti bludom a dezinformáciám na slovenskom Facebooku začala bojovať novovzniknutá stránka Vaxinátor. Stránku spravuje Peter Búran, genetik, ktorý momentálne pôsobí v Českej akadémii vied, a študentka farmácie Karin Sedláková.

„Naším cieľom je informovať o očkovaní a korigovať a vyvracať hoaxy,“ povedal Búran pre Denník N. Búran spravuje aj kanál na YouTube o vede BeWise.

Na zdravotnícke hoaxy v našom prostredí upozorňuje aj facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR. O bludoch o koronavíruse píše i stránka disi.stratpol.sk. Zdravotníckym hoaxom sa vo viacerých článkoch venoval takisto Denník N.

Zástancovia očkovania na periférii diskusie

Hoci je na Facebooku odporcov očkovania menej ako zástancov, antivakcinačných skupín je takmer trikrát viac ako tých, ktoré sa očkovania zastávajú, ukázala štúdia z Nature.

Zatiaľ čo obhajcovia očkovania ponúkajú obyčajne len jeden typ správ, že „očkovanie funguje a dajte sa zaočkovať“, odporcovia ponúkajú celé spektrum príbuzných tém od domácej liečby cez obavy o bezpečnosť až po konšpiračné teórie. Vďaka tomu dokážu zaujať oveľa väčšie publikum.

Z uvedených dôvodov boli komunity zástancov očkovania na periférii diskusií a nezasiahli nerozhodnutých. „Mysleli sme si, že zdravotnícke orgány a ministerstvá zdravotníctva budú v centre boja (o očkovaní), ale zistili sme opak,“ povedal spoluautor štúdie a fyzik Neil F. Johnson z George Washington University v správe univerzity o neschopnosti relevantných orgánov dostať sa do centra diskusií o očkovaní.

Odporcovia očkovania pracovali aj so strachom („Očkovanie vás zabije“) a zástancov vedeli emocionálne vydierať (Milujete svoje deti?).

Tento rok vakcína nebude

Podľa údajov z konca apríla sa po celom svete vyvíja 102 vakcín proti novému koronavírusu, z nich osem sa skúša na ľuďoch.

Zatiaľ existuje zhruba osem typov vakcín proti novému koronavírusu a líšia sa napríklad tým, či používajú živý, oslabený alebo inaktivovaný vírus. Bude vakcína už tento rok? „Podľa mňa nie,“ povedala pre Denník N Zuzana Krištúfková, epidemiologička a odborníčka na verejné zdravotníctvo.

Vedkyňa pôsobí ako predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti a je vedúcou Katedry epidemiológie na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave.

Aj v prípade, že by bola vakcína proti novému koronavírusu dostupná už budúci rok, išlo by o expresné tempo, pretože vývoj vakcín obyčajne trvá niekoľko rokov. „Najdlhšie trvá skúšanie účinnosti a bezpečnosti vakcín. Musí sa vyskúšať množstvo antigénu či počet dávok, aby bola očkovacia látka účinná, najmä pre starších ľudí, ktorí sú najrizikovejší,“ dodala Krištúfková.

S ľuďmi, ktorí pochybujú, sa treba zhovárať

Podľa epidemiologičky je chyba, ak sa ľudia delia do dvoch táborov buď zástancov očkovania, alebo antivaxerov, kam sa automaticky zaradia aj tí, ktorí sú nerozhodnutí, no sú naklonení diskusii.

„Presvedčení antivaxeri hraničia so sektou a je strata času s nimi hovoriť. S ľuďmi, ktorí pochybujú, ale sú naklonení dialógu, hovoriť treba,“ dodala epidemiologička.

Podľa nej lekári otvorene hovoria aj o prípadných rizikách očkovania a pacientom radia, čo majú robiť, ak by bola reakcia na vakcínu výraznejšia. Na druhej strane vysvetľujú aj riziká neočkovania. „Ľuďom sa má hovoriť, proti akému ochoreniu sú očkovaní a aký priebeh i následky môže mať prekonanie ochorenia. Očkuje sa len proti závažným ochoreniam, ktoré ich ohrozujú na živote alebo môžu zanechať trvalé následky,“ vraví epidemiologička a povzbudzuje ľudí, aby sa dali očkovať, slovami: „Vždy je lepšie prekonať reakciu, ktorá môže byť vo forme zvýšenej teploty, bolestivosti či celkovej slabosti, ako závažné ochorenie.“

Dôvera k lekárovi

Poskytnúť informácie o očkovaní by mal lekár prvého kontaktu – pediater, prípadne všeobecný lekár pre dospelých –, čo však neplatí vždy, ak je lekár nadmerne vyťažený. „Preto sme na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva zriadili poradne, kde si na pacienta nájde čas epidemiológ, ktorý sa s ním o očkovaní pozhovára,“ povedala Krištúfková.

Psychologička Vladimíra Čavojová nepovažuje za vhodné, ak lekár nediskutuje o obavách pacientov a rovno ich odmietne ako neopodstatnené. „Je časť lekárov, najmä tých starších, ktorí sa s vami o očkovaní nebudú baviť, lebo ‚vakcinácia je jednoznačne dobrá‘. Ani ja o tom nepochybujem, ale vnímam, že si tým zatvárajú komunikačné dvere. Ak budú lekári s pacientmi hovoriť otvorene, pacient si k lekárovi vybuduje vzťah a bude mu dôverovať,“ dodala Čavojová, ktorá pôsobí v Ústave experimentálnej psychológie SAV.

Podľa nej je dôvera k pediatrovi „absolútne kľúčová“ a pri postojoch k očkovaniu zohráva dôležitejšiu rolu než sociálne siete. „Antivaxerov je na sociálnych sieťach vidieť, ale rozhodne by som nepodceňovala rolu pediatrov a skôr by som uvažovala o tom, ako posilniť ich kompetencie.“

Podľa Čavojovej je prirodzené, ak sa rodičia boja nežiaducich reakcií po očkovaní svojho dieťaťa, lebo aj keď je pravdepodobnosť závažnej reakcie na vakcínu minimálna, „pre rodiča je aj akákoľvek malá pravdepodobnosť neúnosná“. Takého rodiča netreba odbiť ani zosmiešniť, treba uznať oprávnenosť jeho obáv a vecne mu vysvetliť, prečo výhody vakcinácie prevýšia riziká, myslí si psychologička z SAV.

Za číslami sú konkrétni ľudia

Presvedčiť nerozhodnutých, aby sa dali očkovať alebo dali očkovať svoje deti, by mohlo podľa Krištúfkovej to, ak by sa viac hovorilo o závažných priebehoch ochorení a trvalých následkoch pacientov, ktorí neboli očkovaní.

„Môžete hovoriť o výsledkoch štúdií, no rodičia ich vnímajú len ako čísla. Ale za tými číslami sú konkrétni ľudia s ich osudmi,“ povedala Krištúfková a dodala: „Ak rodičia nedajú dieťa zaočkovať a dieťa ochorie, hanbia sa a nikde sa tým nechvália. Preto sa o tom príliš nevie. Spomínam si na jeden prípad matky, ktorá nabrala odvahu, aby napísala o ťažkom priebehu ochorenia svojho dieťaťa po tom, čo ho odmietla zaočkovať. Nadávky schytala z oboch strán – antivaxeri jej vytýkali, že si vymýšľa, a druhí jej hovorili, že je hlúpa a tak jej treba.“

V tejto chvíli je vo svete viac zástancov očkovania ako odporcov, no podpora očkovania už dve desaťročia nerastie, uvádza magazín Nature. Ako posilniť dôveru ľudí k vakcíne proti novému koronavírusu? „Vývoj vakcíny by mal byť (maximálne) transparentný,“ vraví pre Nature Bruce Gellin, zo Sabinovho vakcinologického inštitútu (Sabin Vaccine Institute) vo Washingtone, D. C.

Krištúfková hovorí, že odporcov očkovania na Slovensku nie je veľa, no o to viac ich počuť. „Už dnes sa organizujú v boji proti vakcíne na nový koronavírus, ktorá je len vo vývoji a nikto z nás ešte nevie, čo bude obsahovať.“

Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41586-020-2281-1