Denník N

Výnimočná generácia, ktorú režim uväznil doma. Aj preto Slovan vo finále zdolal Barcelonu

Kapitán Slovana Alexander Horváth s trofejou IX. ročníka Pohára víťazov pohárov. Foto TASR - Štefan Petráš
Kapitán Slovana Alexander Horváth s trofejou IX. ročníka Pohára víťazov pohárov. Foto TASR – Štefan Petráš

Ďalší diel sobotňajšej rubriky Ofsajd, ktorá upozorňuje, ako úzko spoločenské dianie súvisí s futbalom. Aktivujte si texty vo forme newslettra, v ktorom vám Lukáš Vráblik každý týždeň doručí do e-mailovej schránky jeden z nespočetných príbehov, keď sa politika prelínala so športom.

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo sa jej pýtať otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Keď Slovan Bratislava v máji 1969 porazil vo finále Pohára víťazov pohárov (PVP) španielsku Barcelonu 3:2, triumf „belasých“ znamenal začiatok najúspešnejšej éry slovenského futbalu.

Pre Denník N to potvrdzuje aj Tomáš Černák, historik FiF UK: „V rokoch 1968 až 1976 prežívalo celé Slovensko najlepšie a najúspešnejšie obdobie vo svojej futbalovej histórii. Tituly si striedali Slovan so Spartakom Trnava, v reprezentácii tvorili slovenskí hráči výraznú väčšinu, čo bolo korunované potom na majstrovstvách Európy 1976 v Juhoslávii.“

Do PVP sa kvalifikovali kluby, ktoré vyhrali svoj domáci pohár, existoval do roku 1999. Odvtedy sa víťazi domácich pohárov kvalifikujú do Európskej ligy, predtým Pohára UEFA.

Slovan zložil tím výlučne z domácich hráčov.

Pre politickú situáciu nemohli do západných klubov odchádzať najlepší hráči, napríklad prestup brankára Alexandra Vencela do brazílskeho Botafoga zastavil priamo Vasil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ofsajd

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie