Výnimočná generácia, ktorú režim uväznil doma. Aj preto Slovan vo finále zdolal Barcelonu
Ďalší diel sobotňajšej rubriky Ofsajd, ktorá upozorňuje, ako úzko spoločenské dianie súvisí s futbalom. Aktivujte si texty vo forme newslettra, v ktorom vám Lukáš Vráblik každý týždeň doručí do e-mailovej schránky jeden z nespočetných príbehov, keď sa politika prelínala so športom.
Keď Slovan Bratislava v máji 1969 porazil vo finále Pohára víťazov pohárov (PVP) španielsku Barcelonu 3:2, triumf „belasých“ znamenal začiatok najúspešnejšej éry slovenského futbalu.
Pre Denník N to potvrdzuje aj Tomáš Černák, historik FiF UK: „V rokoch 1968 až 1976 prežívalo celé Slovensko najlepšie a najúspešnejšie obdobie vo svojej futbalovej histórii. Tituly si striedali Slovan so Spartakom Trnava, v reprezentácii tvorili slovenskí hráči výraznú väčšinu, čo bolo korunované potom na majstrovstvách Európy 1976 v Juhoslávii.“
Do PVP sa kvalifikovali kluby, ktoré vyhrali svoj domáci pohár, existoval do roku 1999. Odvtedy sa víťazi domácich pohárov kvalifikujú do Európskej ligy, predtým Pohára UEFA.
Slovan zložil tím výlučne z domácich hráčov.
Pre politickú situáciu nemohli do západných klubov odchádzať najlepší hráči, napríklad prestup brankára Alexandra Vencela do brazílskeho Botafoga zastavil priamo Vasil
