Truban prekvapil, opäť kandiduje za predsedu Progresívneho Slovenska a postaví sa Bihariovej

Doterajší predseda Progresívneho Slovenska Michal Truban zmenil po volebnom neúspechu vo februárových parlamentných voľbách svoje rozhodnutie neuchádzať sa na ďalšom sneme o predsednícku funkciu.

Kandidovať bude a v súboji o post predsedu mimoparlamentnej strany sa stretne s podpredsedníčkou hnutia Irenou Bihariovou, ktorá záujem o najvyšší post v strane ohlásila už krátko po voľbách. Trubanovo rozhodnutie kandidovať predznamenáva súboj o to, ako chce hnutie, ktoré sa vo februári v rámci koalície PS/Spolu nedostalo do parlamentu, pokračovať v politike.

Bihariová hovorí o návrate k liberálnym koreňom hnutia. „Chcem vrátiť Progresívnemu Slovensku to, čo sme na tejto dlhej ceste stratili. To, čo nás robilo jedinečnými,“ napísala po voľbách.

Časť hnutia sa však s pohľadom „byť ešte liberálnejší“ nestotožňovala, no chvíľu sa zdalo, že nebude mať svojho kandidáta. Podľa informácií Denníka N členovia oslovili napríklad europoslanca Michala Šimečku, no ten kandidovať nechcel. Nakoniec tak kandidatúru ohlásil Truban.

V aprílovom prieskume agentúry AKO malo Progresívne Slovensko (samostatne, teda nie ako koalícia PS/Spolu) preferencie 6,5 percenta, ktoré by stačili na vstup do Národnej rady.

Čo chce Truban? Integráciu s inými

Progresívne Slovensko bude mať snem 6. júna. Truban po voľbách povedal, že na ďalšom straníckom sneme už kandidovať nebude. Teraz svoje rozhodnutie zmenil, lebo ho vyzvala asi stovka členov a lídrov regionálnych buniek.

„Postupne mi členovia začali písať, aby som znova kandidoval. Že zodpovednosť som prijal, ale že na sneme mi chcú dať vysvedčenie a zároveň aj takto rozhodnúť o budúcnosti PS-ka a mať možnosť výberu z viacerých kandidátov na predsedu,“ napísal na Facebooku.

„Predtým, ako som sa definitívne rozhodol, som sa stretol aj s Irenou, kde som jej povedal, že si myslím, že by bolo dobré, keby prebehla takáto súťaž a diskusia aj na sneme v rámci PS-ka.“

Aké hnutie chce jeho doterajší predseda? Jeho cieľom je spolupracovať s inými stredovými silami. „Chcem, aby PS veľmi konštruktívne pomáhalo spojiť pod jednu strechu sily, ktoré spoločne dokážu reálne vyvažovať populistickú a radikálne konzervatívnu politiku,“ vraví.

„Voliči, ktorí veria v právny štát a dodržiavanie pravidiel, v slobodu, rovnosť a dôstojnosť všetkých ľudí bez rozdielu, v ochranu prírody aj v moderný a kompetentný štát, si zaslúžia silnú alternatívu a zodpovedných lídrov, ktorí ju dokážu vytvoriť. Ja chcem takým lídrom PS byť a pomáhať takú alternatívu tvoriť.“

S kým môže PS spolupracovať? Do úvahy pripadá najmä doterajší volebný koaličný partner Progresívneho Slovenska, strana Spolu, ktorej predsedom sa stal na sneme 25. apríla Juraj Hipš a vystriedal dovtedajšieho predsedu Miroslava Beblavého, ktorý ohlásil odchod z politiky.

Truban sa pred časom stretol aj s líderkou strany Za ľudí Veronikou Remišovou, spoločnú fotku zverejnili na Facebooku. Medzi oboma politikmi sú však hodnotové rozdiely, Remišová je konzervatívnou političkou, Truban liberál.

Na otázku, ako blízko môže mať PS k strane Za ľudí, do veľkej miery odpovie snem najmenšej koaličnej strany. Liberálni politici Za ľudí ako Miroslav Kollár či Marek Hattas už teraz naznačujú, že by chceli na čele strany niekoho iného ako Remišovú.

Bihariová: Michal má odlišnú politiku

Podpredsedníčka hnutia Irena Bihariová v reakcii na Trubanovo rozhodnutie napísala, že rozdiel medzi Trubanom a ňou bude práve v pohľade na to, či postupovať samostatne, alebo sa integrovať s inými.

„Michal aj ja reprezentujeme v hnutí trochu odlišné, no názorovo legitímne prúdy, ktoré hnutie nijak neštiepia, no mám za to, že členovia takto dostanú férovú možnosť vybrať si z dvoch ponúk,“ odpovedala.

„Jeden z tých rozdielov je aj v tom, že Michal je zrejme viac otvorenejší medzistraníckej spolupráci, ja osobne by som sa najbližšie obdobie asi viac sústredila na to, aby si Progresívne Slovensko po voľbách doprialo priestor pre budovanie značky a vlastného politického kapitálu. Nie sú to nevyhnutné kontrapozičné ciele a viem si predstaviť, že sa za istých okolností vedia aj efektívne dopĺňať.“

Bihariová v nedávnom rozhovore pre SME povedala, že za neúspechom PS/Spolu či strany Za ľudí môže byť to, že sa snažili zapáčiť všetkým. „My sme napríklad pre koalíciu so stranou Spolu menej zvýrazňovali naše kultúrno-etické názory,“ povedala.

„Priestor pre stredové strany je už zrejme obsadený. Uvedomujem si však, že liberálna strana s nadčasovými témami nebude mať v ďalších voľbách 20 percent. Ja som ochotná mať pomalší začiatok a zniesť napríklad sedem percent v ďalších voľbách, ale zároveň budem môcť v parlamente formovať verejnú mienku.“

Koalíciu PS/Spolu volilo vo februári vyše 200-tisíc voličov, získala 6,96 percenta hlasov. Keďže na vstup do parlamentu ako dvojkoalícia potrebovala prekročiť 7-percentné kvórum, do Národnej rady sa jej zástupcovia tesne nedostali.

Truban kandidoval ako volebná jednotka, Bihariová ako štvorka. Trubana ako lídra krúžkovalo takmer 76-tisíc voličov, Bihariovú takmer 47-tisíc.

Rozhodovanie čaká aj KDH

O svojom predsedovi bude rozhodovať aj Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré sa tiež vo februári nedostalo do parlamentu. Kresťanským demokratom sa to stalo aj vo voľbách v roku 2016 pod vedením Jána Figeľa, tento rok KDH s lídrom Alojzom Hlinom získalo 4,65 percenta.

Záujem kandidovať ohlásil prešovský župan Milan Majerský, ktorý pred niekoľkými dňami vyhlásil, že snem KDH prebehne hneď po zrušení štátnych opatrení proti šíreniu koronavírusu.

Doterajší predseda Alojz Hlina sa stiahol z politiky, v súčasnosti sa venuje podnikaniu. Prevádzkuje dve reštaurácie v Bratislave a salaš pri Stupave.