Denník N

Mať moc a fanúšikov ešte automaticky neznamená byť aj dôveryhodný

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri skúmaní dôveryhodnosti a pri rozhodovaní sa, komu dať dôveru, si treba všímať odbornosť, kompetentnosť a osobnú integritu.

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom premiérky Ivety Radičovej

Dať dôveru nesprávnemu človeku, hoci vzbudzuje očakávané emócie a nádej na potrebnú zmenu, môže mať zničujúce dôsledky. Klamné signály „môžu spôsobiť, že dôveru venujeme tomu nesprávnemu“ na dostatočný čas, aby vkĺzol do pozície lídra. „No slepá dôvera, hoci môže byť užitočná, nie je najlepším riešením, najmä nie vtedy, ak sa používa nekriticky,“ upozorňuje renomovaný americký psychológ David DeSteno z bostonskej Northeastern University v knihe Pravda o dôvere.

DeSteno opisuje experiment, ktorý robil spoločne s neurovedkyňou a profesorkou psychológie Lisou Feldmanovou Barrettovou. Účastníkom povedali, že ide o skúmanie schopnosti priestorového videnia. Skutočným zámerom bolo skúmať niečo iné, o čom však účastníci nevedeli.

V prvej fáze mali účastníci riešiť úlohy individuálne. Po skončení nik nevedel, aká bola jeho úspešnosť v porovnaní s ostatnými. Prv než pristúpili k druhej, skupinovej fáze, psychológovia použili trik: náhodne vybrali niekoľkých účastníkov bez ohľadu na ich výsledky a každému z nich individuálne povedali, že si pri riešení viedli až prekvapivo dobre. Každý z nich dostal dôveryhodne vyzerajúcu listinu s „výsledkami“ všetkých, pričom jeho „výsledok“ sa ďaleko vynímal nad ostatnými. Na potvrdenie „úspechu“ ich ešte uznanlivo potľapkali po chrbte. Každý jeden z nich si tak myslel, že len on jediný je ten „naj“.

Účastníkov potom rozdelili do skupín, kde už mali riešiť spoločne, pričom v každej skupine bol jeden z týchto „výnimočných“. Každý z nich bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie