Denník N

Nie som historik, ale…

Na snímke uprostred arcibiskup Ján Sokol počas celebrovania zádušnej omše za slovenského prezidenta z čias druhej svetovej vojny Jozefa Tisa v bratislavskom kostole Blumentál 18. apríla 2008. Foto – TASR
Na snímke uprostred arcibiskup Ján Sokol počas celebrovania zádušnej omše za slovenského prezidenta z čias druhej svetovej vojny Jozefa Tisa v bratislavskom kostole Blumentál 18. apríla 2008. Foto – TASR

Budúcnosť je potrebné pripraviť, inak v nej nájdeme opäť len našu nespracovanú tisovskú minulosť.

Autor je teológ

Konferencia nemeckých katolíckych biskupov vydala dokument o pôsobení svojich predchodcov v druhej svetovej vojne. Identifikovala v ňom v postojoch katolíckej hierarchie počas vojnového konfliktu niekoľko dôležitých momentov, ktoré prispeli k tomu, že bežní katolíci nevnímali nacizmus ako ideológiu nezlučiteľnú s kresťanskou vierou.

Nemeckí biskupi pestovali a podporovali tradičnú náuku o spravodlivom vojnovom konflikte či o legitimite štátnej moci ako vyjadrenia Božej vôle. Zásadnú úlohu malo aj odmietanie komunizmu. Vpád do Sovietskeho zväzu tak katolícki biskupi vnímali ako „križiacku výpravu“ a boj za dobrú vec.

Nejednotný postup

V očiach verejnosti je aj dnes úloha biskupskej konferencie preceňovaná. Verejnosť ju často vníma ako riadiaci či koordinačný orgán katolíckej cirkvi, podobný vládam. Ale konferencie biskupov sú len poradné orgány, ktoré po Druhom vatikánskom koncile mali pomáhať pri prenášaní diskusie v biskupskom zbore na lokálnu cirkevnú úroveň. Ich úlohou však nie je vnútiť lokálnym rímskokatolíckym spoločenstvám to, čo sa deje na národnej či univerzálnej úrovni.

V čase druhej svetovej vojny bola koordinácia spoločného postupu biskupov rádovo nižšia. Nemeckí biskupi vnímajú aj tento moment ako jeden z faktorov, keď sa inštitucionálna slabosť biskupského zboru podpísala na nejednotnom postupe voči nacizmu. Dokument sa nezmieňuje o konkrétnych menách s nacizmom spolupracujúcich kňazov. Historik Christoph Kösters podčiarkol, že už od roku 1940 prebiehala interná debata a zápas o to, ako sa biskupi majú voči nacistickej moci postaviť. Grémium historikov a vedcov z iných odborov z bonnskej komisie pre súdobé dejiny spolupracuje s nemeckými biskupmi od roku 1962.

Tento tím odborníkov ocenil pastiersky list katolíckych biskupov (Über die zehn Gebote als Lebensgesetz der Völker) z roku 1943, keď sa biskupi rozhodli verejne podporiť obhajobu ľudských práv a dôstojnosti všetkých občanov Nemecka. Katolícki biskupi vtedy hovorili ako lídri konfesionálnej menšiny a stali sa hlasom všetkého obyvateľstva. Biskupi Bätzing a Wilmer otvorene povedali, že tento dokument nehovorí nič o postoji biskupov k systematickému vyvražďovaniu Židov, ale nijako dôležitosť tejto otázky neznižuje.

Prítomnosť a spomienky

Dokument nemeckých biskupov vznikol pri príležitosti 75. výročia konca druhej svetovej vojny. Odvoláva sa na dokument, ktorý pri príležitosti jubilejného roku 2000 vydal pápež Ján Pavol II. pod názvom Memoria e Riconciliazione. Bol to pokus o spomienku a ospravedlnenie rímskokatolíckej cirkvi za chyby a previnenia v minulosti, ktoré sa spájali napríklad s náboženskou neznášanlivosťou, rasizmom, otroctvom či kresťanským antisemitizmom.

Na pozadí procesov, ktoré prebiehajú v Európe a sú sprevádzané radikalizáciou niektorých politických hnutí, chcú dnešní nemeckí biskupi interpretovať pomocou pochopenia minulosti aj neprípustné zjednodušenia v prístupe k dnešnej situácii Európy a jednotlivých krajín. Pomenovaním historických zlyhaní chcú nemeckí biskupi prispieť – podobne ako Ján Pavol II. – k obnoveniu a očisteniu historickej pamäti.

Biskupi počas vojny

Dokument hovorí, že nemeckí biskupi „prepožičali“ verejnosti katolícke porozumenie vojny ako spravodlivého boja proti bezbožnému boľševizmu. Tým ospravedlnili vojnové ťaženie proti ZSSR. Tým prispeli aj u jednoduchého obyvateľstva vrátane bežných vojakov k pocitu boja za spravodlivú vec. Počas vojny si aj cirkevné inštitúcie plnili svoju vlasteneckú povinnosť. Členky a členovia rehoľných spoločenstiev sa starali o ranených či chorých v tyle aj na fronte. Seminaristi, kňazi či rehoľné sestry si vlasteneckú povinnosť plnili ako členovia vojenských ozbrojených zložiek, ako duchovní alebo sanitári.

V tejto súvislosti dokument menuje vojenského biskupa Rarkowského, ktorý zohral počas nacizmu vo Wehrmachte zvlášť negatívnu úlohu. Nebol súčasťou biskupského zboru, no ako biskupský „outsider“ a národný socialista sa snažil náboženské a duchovné cítenie vojakov mobilizovať v prospech vedenia Wehrmachtu.

Ponaučenie pre budúcnosť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie