Denník N

Nová štúdia: ženy potraty neľutujú, psychicky ich neničia

Ilustračné foto – AP
Ilustračné foto – AP

Vedci sledovali ženy každých šesť mesiacov po dobu troch rokov. Zistili, že podstúpenie potratu neľutujú a že negatívne emócie, ktoré sa s nim spájajú, po čase ustúpia.

Často sa hovorí, že ženy, ktoré podstúpia potrat, zákrok ťažko znášajú a dlhodobo ním trpia. Výnimkou údajne nie sú ani depresie či pokusy o samovraždu. Najnovší výskum, ktorý minulý týždeň publikovali v časopise PLOS One, to však rázne popiera.

Bádatelia vedení Corinne Roccovou z Kalifornskej univerzity v San Franciscu pozorovali 667 žien (priemerný vek 25 rokov, rôzne sociálne vrstvy), ktoré v rokoch 2008 až 2010 na 30 amerických klinikách podstúpili potrat. Sledovali ich každých šesť mesiacov po dobu troch rokov. Zaznamenávali ich emócie a pocity ľútosti a viny spojené so spomienkou na potrat.

Potrat neľutujú

Zistili, že až 95 percent žien v každom z kontrolovaných období považovalo svoje rozhodnutie ísť na potrat za správne. Po určitej dobe sa ženy s potratom dokázali vyrovnať, takže ich už po emocionálnej stránke toľko netrápil. Postupne u nich došlo k nárastu sebaúcty a životnej spokojnosti a poklesu symptómov spojených s úzkosťou či s depresiou.

„Tvrdenia, že ženy po psychickej stránke potratmi veľmi trpia a že veľká časť žien svoje rozhodnutie neskôr oľutuje, jednoducho – prinajmenšom podľa našich zistení – nie sú pravdivé,“ povedala Corinne Rocca pre Live Science.

Okolo 40 percent žien uviedlo, že dôvodom, pre ktorý sa k potratu rozhodli, bola finančná situácia. 36 percent žien odpovedalo, že na tehotenstvo „nenastal ešte ten pravý čas“. Pre 26 percent žien bolo rozhodnutie ísť na potrat „veľmi ľahké alebo nie veľmi ťažké“, kým 53 percent žien sa vyjadrilo, že šlo o rozhodnutie „veľmi alebo skôr ťažké“.

Stigmu spojenú s potratom výskumníci merali pomocou otázky, „či by sa na vás ľudia dívali cez prsty, ak by zistili, že ste šli na potrat“. Ukázalo sa, že ženy, ktoré sa cítili najviac stigmatizované a pociťovali absenciu sociálnej podpory vo svojom okolí, boli na tom z emocionálneho hľadiska najhoršie.

Zdá sa, že predovšetkým tieto faktory ovplyvňujú to, ako žena vníma svoje rozhodnutie ukončiť tehotenstvo.

Protievidencia?

Roccová a tím tvrdia, že predošlé výskumy, ktoré sa zaoberali vzťahom medzi potratom a následnou traumou, trpia viacerými nedostatkami. Patrí k nim napríklad to, že viaceré dlhodobé štúdie boli iba retrospektívne – to znamená, že vychádzali len zo spomienok žien, ktoré sú však nedôveryhodné. Naša pamäť klame. Niekedy až tak veľmi, že vyrobí spomienky na neexistujúce udalosti (falošné spomienky).

To, že potrat vedie k závažným psychickým problémom, má dokazovať predovšetkým veľká metaanalýza 22 štúdií publikovaných v rokoch 1995 – 2009, ktorú v roku 2009 uverejnila Priscilla Colemanová z Bowling Green State University v štáte Ohio.

Obsahovala obrovskú vzorku viac ako 160-tisíc žien, ktoré šli na potrat. Podľa jej zistení sa „až takmer 10 percent duševných problémov žien dá pripísať priamo na vrub potratom“.

Podľa tejto štúdie je u žien, ktoré podstúpili potrat, až o 34 percent väčšia pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie úzkostná porucha, o 37 percent väčšia pravdepodobnosť depresie a až o 155 percent vyššia pravdepodobnosť pokusu o samovraždu.

Colemanovej prešľapy

Viacerí psychológovia sa vyjadrili, že uvedená štúdia má množstvo nedostatkov, až takých, že je prakticky nepublikovateľná. Na stránkach časopisu, kde pôvodný článok vyšiel, sa spustila vášnivá kritika.

Jej autori upozornili napríklad na jasný konflikt záujmov autorky, ktorá sa v minulosti – okrem iného – vyjadrila, že „musíme kritizovať údaje, ktoré pochádzajú od pro-choice bádateľov.“ Ak chce byť Colemanová vedkyňou a nie iba zaujatou aktivistkou, mala by vedieť, že vo vede ide len o evidenciu, nie naše súkromné preferencie.

Nesprávny typ argumentácie: „Ak p nie je pravda, budem smutný. Ale ja nechcem byť smutný. Takže p je pravda.“ Zdroj – Zach Weiner
Nesprávny typ argumentácie: „Ak p nie je pravda, budem smutný. Ale ja nechcem byť smutný. Takže p je pravda.“ Zdroj – Zach Weiner

Pre časopis Psychology Today zhrnul výhrady ku Colemanovej článku v sérii viacerých príspevkov James Coyne – podľa Web of Science (ktorý sleduje citácie autorov v jednotlivých odboroch) jeden z najvplyvnejších psychológov na svete.

Z 22 štúdií, ktoré do metanalýzy Colemanová zaradila, bolo až 11 jej vlastných. Inštitúcie ako Royal College of Psychiatrists alebo Royal College of Obstetricians and Gynaecologists vyjadrili znepokojenia nad ich dizajnom – autorka nedokázala navrhnúť adekvátne kontrolné skupiny ani sledovať psychický stav žien pred tehotenstvom a potratom, uvádza Coyne.

Coyne tiež upozorňuje, že Colemanová do výsledku započítavala svoje – podľa všetkého pochybné – štúdie viackrát, aby tak negatívny efekt potratov znásobila. Výhrad je oveľa viac, čitateľ však má dostatočný obrázok o nedostatočnosti Colemanovej práce.

Dôkazy o duševných problémoch neexistujú, tvrdí APA

Colemanovej metaanalýza však zďaleka nie je jedinou štúdiou, ktorá by mala dokazovať existenciu spojenia medzi potratmi a negatívnymi vplyvmi na život ženy. Pre popis týchto javov zaviedol v roku 1981 pro-life aktivista Vincent Rue súhrnný termín „postabortívny syndróm“.

Má ísť o špecifický prípad posttraumatickej stresovej poruchy, čiže úzkostnú poruchu, ktorá je dôsledkom potratu. Dodajme, že termín sa v odborných kruhoch neujal: nenachádza sa v DSM-V ani MKCH-10 – diagnostických manuáloch používaných vo svete (ten prvý v USA, ten druhý na Slovensku).

Podľa stanoviska Americkej psychologickej asociácie (APA) nemáme žiadne dôkazy, že by potraty viedli k duševným problémom žien. Asociácia dodáva, že štúdie, ktoré by mali dokazovať opak, trpia závažnými metodologickými nedostatkami – presne ako tá od Colemanovej.

Na druhej strane, potrat je stresujúca situácia, a ako každá iná, môže viesť k negatívnym psychickým následkom. Ich zvládanie sa u jednotlivých žien môže značne líšiť. Jedna vec je však obyčajný smútok znásobený nechápajúcim okolím, druhá vec duševné poruchy, napríklad depresia.

Podľa najnovšej štúdie od Roccovej a tímu podstúpenie potratu k takým závažným problémom u žien z dlhodobého hľadiska nevedie. Čo sa týka negatívnych emócií, po čase ustúpia. Svoje rozhodnutie ísť na potrat ženy takmer nikdy neľutujú.

Nevýhodou tohto výskumu je, že vychádzal zo súkromných výpovedí žien – tie však nemusia byť úplne dôveryhodné. Ženy mohli svoje utrpenie umelo zakrývať, aby nebudili dojem zranenej obete.

Dostupné z: DOI:10.1371/journal.pone.0128832

Teraz najčítanejšie