Denník N

Experti vracajú úder: odkiaľ sa v čase koronakrízy vzalo volanie po expertoch

Permanentný krízový štáb. Foto N - Tomáš Benedikovič
Permanentný krízový štáb. Foto N – Tomáš Benedikovič

V posledných rokoch mnoho populistických politikov a hnutí kritizovalo expertov a ich kritické vyjadrenia, ktoré im nevyhovovali. Dnes sa rovnaké vlády na ich odporúčania odvolávajú. Čo umožnilo vládnutie bez odborníkov a dnes ich návrat na scénu?

Autor študuje na Cambridgeskej univerzite

Michael Gove, britský poslanec a minister bez portfólia no s vplyvom v mnohých oblastiach, je muž paradoxov a protirečení. Vyrastajúc v adoptívnej rodine podporovateľov Labouristickej strany, väčšinu svojho detstva strávil v štátnych školách, ktoré neskôr ako minister školstva výrazne ničil a na ktorých ho dnes učitelia nenávidia.

Po štúdiu angličtiny na Oxforde strávil svoju žurnalistickú kariéru v dvoch takmer opačných častiach Británie – v severoškótskom Aberdeene a neskôr v Londýne v pravicových Timesoch. A ako minister školstva nechal svojho poradcu Dominica Cummingsa, aby mu písal prejavy o dôležitosti vedeckých poznatkov a peňazí na výskum, len aby sa o dva roky neskôr preslávil výrokom v čase kampane pred referendom o brexite, že „britský ľud má dosť expertov“.

Tento výrok sa stal emblémom postfaktuálnej doby politiky a dobre vystihoval ťaženia rôznych britských politikov proti úradníkom, nezávislým verejnoprávnym médiám či akademikom, ktorí hovorili veci, s ktorými nesúhlasili, alebo publikovali predpovede, ktoré nesedeli do nacionalistických naratívov o svetlej budúcnosti Británie po vystúpení z Európskej únie.

Rovnaký Michael Gove dnes hovorí o tom, ako treba tvoriť politiky na základe vedeckých štúdií a neuchyľovať sa k rýchlym záverom. Ako jeden zo senior ministrov podporoval britský experiment s masovou imunitou, ktorý bol neskôr radikálne zrušený po tom, čo známa štúdia z Imperial College odhalila potenciálny rozsah a vplyv neobmedzeného šírenia koronavírusu v Spojenom kráľovstve. Z odvahy sa stal taktický ústup, čo je, samozrejme, v poriadku, no ukazuje to, aké relatívne a pokrytecké je ukrývanie sa za expertov pri problémoch, ktoré sa nedajú vyriešiť iba hlučnými heslami na prvú signálnu.

Podobnú situáciu vidíme dnes aj na Slovensku. Správy sú aj počas fázy znovuotvárania ekonomiky plné jazykolomných výrokov vládnych predstaviteľov o tom, ako o zmene v opatreniach budú rozhodovať len tímy „epidemiológov, virológov, verejných zdravotníkov, lekárov“ a zástupcov podobných vedeckých disciplín, ktoré sa hodia do naratívu vlády s hlavným cieľom minimalizovania strát na životoch.

Čím to je, že sú experti a odborníci zrazu späť v hre?

Veľká stagnácia

O tom, ako sme sa dostali do postfaktuálnej doby, ako na to vplýva internetová revolúcia či cielené propagandy mnohých štátov, sa už napísalo mnoho. No zacielenie na expertízu nám ukazuje dosť podstatný faktor, ktorý umožnil príchod postfaktuálnej doby. A to je kontrast medzi úrovňou relatívnej a absolútnej prosperity.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie