Denník N

Škodia kolenám, zapája sa pri nich aj brucho? Mýty a fakty o drepoch

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

[Diskutujte s odborníkmi na pohyb a stravovanie vo facebookovej skupine Pohyb a zdravá strava – rady, tipy a odporúčania.]

Článok je súčasťou nového N magazínu, ktorý opisuje, ako sa dostať do formy po koronavíruse

Aj keď žijeme v 21. storočí, naše telá sú stále prispôsobené na lov a zber. Súčasný človek však odkráčané a odbehané desiatky kilometrov denne vymenil za prácu s motykou na poli, neskôr za pásom v továrni a napokon za kancelárskym stolom.

Expert na pohyb Paul Chek v roku 1988 vyvinul teóriu prvotných pohybových vzorcov. Nepáčilo sa mu, že pacientov s pohybovými problémami liečili tak, že ich posadili na stroje, aby si problémové partie oddýchli.

Chek ich začal liečiť pohybmi, ktoré sú im vlastné a ktoré majú uložené v génoch. Ide o pohyb vpred, rotáciu, príťah, tlak, predklon, výpad a drep.

„Od detstva máme predurčené, ako sa budeme hýbať, drepom sa dieťa dostáva z pozície na štyroch do stoja, teda sa učí postaviť práve cez drep. Vykonanie drepu dieťaťom označujú mnohí odborníci za ten správny úkon, na ktorom sa učia jednotlivé fázy pohybu,“ vysvetľuje Viktor Oliva, doktorand z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.

Vo svojom výskume sa spolu s kolegami z fakulty zaoberá aj problematikou drepu. Skúma napríklad to, ako technika vykonania daného cvičenia môže ovplyvniť aj prevenciu zranení.

Sto ľudí, sto správnych drepov

„Potom však dieťa posadíme do školskej lavice, dáme mu tašku cez jedno rameno a správne pohybové vzory zabudne. Keď k nám príde v dospelosti, musí sa ich učiť odznovu.“

Správny drep podľa neho časom zvládne každý, okrem ľudí, ktorí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Radíme športovcom

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie