Nestíhajte Michala Havrana

Autor pôsobí na Katedre trestného práva a kriminológie
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

Niečo sa stalo. Vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie voči Michalovi Havranovi za extrémistický trestný čin, čím ho okrem iného zaradil do spoločnosti napríklad poslanca Milana Mazureka, právoplatne odsúdeného za extrémistický trestný čin, alebo Mariana Kotlebu, ktorý je zatiaľ „iba“ obžalovaný zo spáchania extrémistického trestného činu. Okrem trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia čelí Michal Havran aj obvineniu zo spáchania trestného činu ohovárania, a to všetko pre jediný novinový článok s názvom Pošlite Kuffu do cirkusu, v ktorom ostro kritizoval rímskokatolíckeho kňaza Kuffu.

Pozrime sa bližšie na skutkové podstaty oboch trestných činov, aby sme lepšie pochopili, prečo trestné stíhanie Michala Havrana nie je problémom len pre neho samého, ale pre celú našu demokratickú občiansku spoločnosť.

Na naplnenie objektívnej stránky trestného činu ohovárania je dôležitou skutočnosťou, že páchateľ o inej osobe oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý vyvolať zákonom predpokladané následky, napríklad značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného u spoluobčanov. Dokazovanie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je vo všeobecnosti pomerne komplikované, no v Havranovom prípade ide predovšetkým o posúdenie „nepravdivého údaja“. Odhliadnuc od toho, aký jazyk použil vo svojom novinovom článku (komentári), otázkou je, či jeho subjektívne názory, ktoré v ňom vyjadril, môžu byť objektívne „merateľné“, to znamená, či je možné posúdiť ich pravdivosť alebo nepravdivosť.

Subjektívny názor autora je predsa vždy len subjektívnym názorom autora, nie faktom či údajom, ktorý by sa dal objektívne overiť a ktorého pravdivosť by sa dala objektívne potvrdiť alebo vyvrátiť. O podobných komentároch by sa skôr ako o ich pravdivosti, respektíve nepravdivosti dalo uvažovať v intenciách ich presvedčivosti a akceptovateľnosti alebo, naopak, o ich odmietnutí napríklad preto, že sú jednoducho nepresvedčivé. Subjektívny názor autora novinového článku (komentára), akokoľvek kritického a urážlivého, preto nemožno považovať za „nepravdivý údaj“, ktorý je zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania.

Otázne je aj posúdenie následku, napríklad „ohrozenia vážnosti u spoluobčanov“. Kuffa predsa čelí kritike za svoje názory a expresívny slovník dlhodobo, Havran nie je jediný, kto ho kedy kritizoval. A v súvislosti s touto kritikou by si kňaz Kuffa, prípadne aj vyšetrovateľ NAKA či dozorujúci prokurátor mohli uvedomiť jednu zásadnú vec. Kuffa svoje náboženské postoje či názory, ktoré sú často veľmi ťažko odlíšiteľné od politických názorov, vyjadruje verejne aj vďaka mediálnemu priestoru, ktorý sa mu dostáva.

Svojím verejným kázaním, angažovanosťou a mediálnym vystupovaním sa však stal verejne známou osobou, čím sa nielenže dobrovoľne vzdal časti svojho súkromia, ale ako verejne známa osoba, ktorá verejne a mediálne prejavuje svoje náboženské a politické názory, jednoducho musí rátať aj s kritikou. A to aj vtedy, ak takáto kritika znepokojuje, šokuje či dokonca uráža. Stáva sa totiž súčasťou verejnej spoločenskej diskusie, do ktorej sa svojsky zapojil aj kňaz Kuffa. Aj kritické a nepríjemné názory, ktoré v takejto diskusii zaznejú, sú výrazom slobody prejavu, a preto z naznačených dôvodov nemôžu vyvolávať trestnoprávne následky, napríklad v podobe „ohrozenia vážnosti u spoluobčanov“, aké predpokladá skutková podstata trestného činu ohovárania.