Víťazi a porazení pandémie
V povedomí verejnosti pretrvá, že veľké krajiny a veľké organizácie, ktoré mali byť strážcami našej bezpečnosti, nás nechali tak.
Autor je britský novinár a spisovateľ
Reputácia sa buduje ťažko a pomaly, ale stratiť sa môže rýchlo: zvyčajne, keď dlhodobé problémy vykryštalizujú do veľkých udalostí. Dávno pred 11. septembrom 2001 veľa ľudí znepokojoval militantný islam, ale boli to až teroristické útoky v New Yorku a Washingtone, ktoré dali vzdialenej hrozbe reálnu tvár. Dlhodobé obavy z kasínového kapitalizmu sa tiež zhmotnili až po finančnej kríze v roku 2008, keď museli daňoví poplatníci platiť účty za bezhlavosť a chamtivosť bankárov.
Americký nezáujem
Dnes pandémia koronavírusu mení názory, ktoré formujú základy našej geopolitiky. Z pohľadu verejnosti akoby Severoatlantická aliancia neexistovala a podobne – najmä zo začiatku – akoby nebolo ani Európskej únie. Najhoršie však je, že chýbali Spojené štáty.
Ešte v roku 2014 USA viedli úspešnú snahu zabrániť vypuknutiu epidémie eboly v Afrike. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb bolo pripravené na medzinárodnú núdzovú situáciu. Lenže počas najväčšej krízy moderných čias súčasná administratíva nielenže nekoordinovala globálnu medicínsku, ekonomickú a diplomatickú reakciu na chorobu, ale zameriavala sa najmä na odrážanie domácej kritiky a na (zaslúžené) útoky proti Komunistickej strane Číny.
Nemalo by to byť prekvapenie. Donald Trump a jeho administratíva explicitne odmietli „globalizmus“ a „globálnu komunitu“. Vieme, že nemajú radi medzinárodné organizácie – Svetovú obchodnú organizáciu, Svetovú zdravotnícku organizáciu, UNESCO i mnohé ďalšie. To sa mnohým voličom môže páčiť. Mnohí Američania môžu mať oprávnený pocit, že zvyšok sveta sa správa k USA za ich niekdajšie snahy nevďačne a že nastal čas zamerať sa na iné veci. Ale iné krajiny tento posun zaznamenajú.
No podobne rýchlo spadla aj britská reputácia.
