Po teste Trinity už svet nikdy nebol ako predtým

Slnko nad púšťou v americkom štáte Nové Mexiko v tom čase ešte len vychádzalo.

Bolo pol šiestej ráno miestneho času, keď oblohu osvetlil výbuch, ktorý bol niekoľkokrát jasnejší ako denné svetlo. Stĺpec prachu sa v priebehu sekúnd sformoval do podoby hríba, okolím preletela tlaková vlna.

Ľudia sa prvýkrát stali svedkami sily atómovej bomby.

Svet sa zmenil

Presne pred 70 rokmi prebehol úspešný test bomby Triton. Išlo o udalosť, ktorá dala ľudstvu do rúk zbraň, ktorá ho môže celkom zničiť.

„Vedeli sme, že svet už nikdy nebude tým, čím býval predtým,“ vyhlásil podľa denníka Washington Post Robert Oppenheimer, šéf vedeckého výskumu Projekt Manhattan, o pár rokov neskôr.

Mal pravdu. Počas studenej vojny, ktorá sa začala prakticky hneď po skončení 2. svetovej vojny, sa Američania a Sovieti predháňali v tom, kto bude mať lepšie a účinnejšie jadrové bomby. Stačilo len málo a svet sa mohol ocitnúť v troskách. Pamätníci to však vidia inak.

„Niekto by ju bol vybudoval tak či tak – boli to len preteky v tom, kto bude prvý. Chvalabohu, že to boli Spojené štáty. Odvtedy slúži bomba ako odstrašujúci prostriedok, a práve preto sa už nikdy viac nepoužila,“ povedal Roger Rasmussen, dnes jeden z posledných ľudí, ktorí sa zúčastnili testu Trinity.

Pre Spojené štáty to bolo vyvrcholenie niekoľkoročného úsilia pod vedením špičkových vedcov. Na Projekte Manhattan pracovalo v tom čase spolu 130-tisíc ľudí a jeho cieľom bolo vyrobiť atómovú bombu skôr ako nacistické Nemecko.

„Podobnú zbraň nikto predtým nezostrojil, dovtedy to bolo len v teoretickej rovine. Bol to obrovský pokrok od vedy k praxi,“ hovorí Jennet Conant, ktorého starý otec sa podieľal na výrobe bomby.

16-tisíc zbraní

V júli 1945 už síce vojna v Európe nebola, no Amerika stále bojovala proti Japonsku. O tri týždne po Trinity dopadli bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Vojna sa definitívne skončila a bolo to zatiaľ poslednýkrát, čo jadrový výbuch cielene zabíjal civilistov.

Jadrové hlavice dnes vlastní osem krajín – Spojené štáty, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko, India, Pakistan a Severná Kórea. Deviatou krajinou je Izrael, ktorý sa k vlastníctvu zbrane nikdy oficiálne nepriznal. Z výroby atómovej bomby bol podozrievaný aj Irán, ktorý tento týždeň podpísal dohodu, ktorá má zabezpečiť, že Teherán sa v dohľadnej dobe k atómovým zbraniam nedostane.

Aj keď sa v posledných rokoch objavili viaceré iniciatívy na zníženie počtu jadrových hlavíc, podľa štokholmského Inštitútu pre výskum medzinárodného mieru bolo na svete v minulom roku viac ako 16-tisíc atómových zbraní.