Denník N

Lekár Erik Lipšic: Pustiť deti do školy je v tejto chvíli bezpečné, sú menej infekčné

Erik Lipšic. Foto - Marcel Jurian de Jong
Erik Lipšic. Foto – Marcel Jurian de Jong

Erik Lipšic pôsobí v Holandsku. Školy tam otvorili pred týždňom. Na Slovensku otvoria materské školy, prvý stupeň a 5. ročník od 1. júna.

Kardiológ Erik Lipšic v rozhovore hovorí, ako Holandsko zvláda koronakrízu, ako u nich prebiehal návrat do škôl, ale aj o výskume, ktorý ukazuje, že deti do 12 rokov sú menej infekčné.

Ako vyzerali vaše posledné týždne?

Moja manželka je Holanďanka, svokrovci bývajú od nás asi hodinu autom. Neboli sme s nimi od začiatku marca, keď sa začala koronakríza. Máme len videohovory. Všetky sociálne kontakty, svojich kamarátov ani kamarátov svojich detí sme nevideli tiež. Pred pár týždňami sme sa odvážili vypiť si na záhrade s kamarátmi víno, ale dodržiavali sme odstupy.

Lockdown prišiel v Holandsku asi o týždeň neskôr ako na Slovensku. Bolo tu už veľa nakazených, najmä na juhu. Až vtedy sa zatvorili školy, reštaurácie, služby a vyzývali ľudí, aby pracovali z domu a nestretávali sa. Pre juh krajiny, kde sa nákaza rýchlo šírila, to bolo neskoro. My žijeme na severe, v Groningene, kde bola situácia miernejšia, možno porovnateľná so Slovenskom.

Prečo niekde vznikli ohniská nákazy, teda najmä na juhu, a na severe nie?

Na juhu Holandska mali zimné prázdniny o týždeň neskôr ako u nás na severe, teda koncom februára. Počas nich išli na lyžovačky do Rakúska či Talianska. Ten týždeň hral veľkú úlohu, lebo si doniesli späť COVID-19. Okrem toho je juh Holandska katolícky a koncom februára majú karnevaly. Sú to veľké zábavy, chodí sa po uliciach, po baroch. To veľmi rýchlo rozšírilo vírus po provincii. Čakali sme, že nákaza s nejakým oneskorením príde aj k nám, ale neprišla. Opatrenia nás uchránili pred rozšírením.

Ste lekár. Čo sa zmenilo vo vašej práci?

Aj manželka je lekárka. U nás sa toho veľa nezmenilo, museli sme chodiť do práce. Niektorí lekári mohli robiť z domu, napríklad ambulancie po telefóne. Robím aj akútne zákroky pri pacientoch s infarktom a tam sme museli byť v robote. Nemocnice však boli vyprázdnené. Prvé týždne tam bol len personál, ktorý čakal na vlnu koronavírusu, a potom tí, ktorí pracujú na pohotovosti alebo robia akútne zákroky. Doma sme mali tri deti, ktoré neboli v škôlkach ani školách.

Ako ste to riešili?

Keď sa zavreli školy, vždy bola otvorená jedna trieda pre deti rodičov s krízovým povolaním. Išlo najmä o zdravotníkov, ale aj políciu, hasičov či smetiarov. Ale bolo to skôr niečo ako družina. My máme aj opatrovateľku, lebo najmladšia dcéra bude mať len tri roky, takže sme to zvládli aj bez pomoci školy. Staršie deti mali každý deň úlohy zo školy, ale tie spravili do hodiny a potom sme museli vymýšľať program a zábavu.

Neudržiavali ste sociálne kontakty, mení sa to tieto dni a týždne? Uvoľňuje sa to?

Áno. Máme celonárodnú stratégiu a odporúčania, aj keď sú určité regionálne rozdiely. Na severe boli aj názory, že by sa vo všeobecnosti mal zvoliť regionálny prístup v každej fáze epidémie, aby sa rýchlejšie uvoľňovali opatrenia v oblastiach, kde je menej nákazy. Najmä preto, že tu bolo zakázané cestovanie medzi provinciami. Holandsko má 12 provincií – my sme nemohli ísť mimo troch na severe. Nik z iných provincií nemohol prísť k nám.

Na začiatku epidémie to vyzeralo, že v Holandsku pôjdete britskou cestou takzvanej prirodzenej imunizácie, prísne opatrenia prišli až neskôr. Ak sa na to pozriete dnes, bola to dobrá stratégia?

Osobne si myslím, a dnes je to už aj všeobecne akceptované, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Slovensko, Svet, Zdravie

    Teraz najčítanejšie