O liberálnom hnoji a konzervatívnom dezodorante
Prestaňme už, prosím, hovoriť o hodnotových sporoch.
Ostatné dni nad všetky pochybnosti preukázali nie jedno, ale rovno viacero zistení. Všetky sa týkajú povestného zle zapnutého prvého gombíka. Ten vedie k reťazeniu chýb.
O troch gombíkoch
Po prvé: súručenstvo a bratstvo 2 + 2 (teda Marián Kéry a Ján Podmanický zo Smeru a Tomáš Taraba s Filipom Kuffom z KDŽP na kandidátke kotlebovcov) nie je nijaká hodnotová platforma. A prvý gombík? Ak sa kuffovci chceli správať hodnotovo, v ich zmysle kresťansky, nemohli ísť na kandidátku ĽSNS, teda strany, ktorej členovia a sympatizanti popierajú holokaust a hovoria o Rómoch ako o parazitoch. Je úplne jedno, ako sa Kéry v rozhovore s kolegom Dušanom Mikušovičom alibisticky vykrúca, keďže obhajuje neobhájiteľné. A keď aj jemu dôjdu argumenty, tak otázku, či by akceptoval aj Mariana Kotlebu ako člena platformy, podráždene označí ako sugestívnu.
No dobre, o fašistoch a fašizoidných popletencoch je známe, že ide o zbabelcov. Jeden netrafí na klávesnicu notebooku, druhý na súd. A tretí, keď je v koncoch, si priamo vypýta ďalšiu otázku.
Po druhé: povestným zle zapnutým gombíkom bolo už to, že stranu Kotleba ĽSNS okamžite po jej vzniku nerozpustili. Dôsledky budeme znášať ešte dlho. Pretože, ako bezhodnotovo tvrdí Kéry, v opozícii si partnerov nevyberáte. Takže Smer a ĽSNS sú čosi ako rodní bratia či aspoň bratranci. Pokrvne blízki, minimálne do konca tohto zloženia parlamentu. Tak ste to mysleli, pán poslanec?
Po tretie: spoločnosť a jej súdržnosť ohrozujúce nie sú spory liberálov a konzervatívcov. Tie tu budú, dúfajme, vždy. Oba
