Denník N

Ľudí vysťahovali, domy zostali. Projekt priehrady z 50. rokov zastavila až Matovičova vláda

Rok 1999, keď sa veľká časť miestnych zo Slatinky odsťahovala. Foto - TASR
Rok 1999, keď sa veľká časť miestnych zo Slatinky odsťahovala. Foto – TASR

Slatinka je malebná obec neďaleko Zvolena. Plán, že na jej mieste vznikne priehrada, vznikol v polovici minulého storočia, a hoci naň nenašla peniaze žiadna vláda, dedina na to doplatila vysťahovaním.

Projekt vodného diela Slatinka vznikol v 50. rokoch minulého storočia a prežil až do roku 2020. Priehradu, ktorá bola donedávna zaradená do kategórie A (veľmi potrebné), nedokázali postaviť dve generácie počas dvoch politických režimov.

Ak by takéto plánovanie nepokazilo život niekoľkým generáciám ľudí v jednej obci a neskončilo to nátlakom štátu na ľudí a úplne zbytočným presťahovaním do inej dediny, nestálo by to za reč.

Historická záležitosť

Faktom však je, že ľudia, ktorí sa narodili v čase prvých plánov, majú dnes vyše 65 rokov. Ich rodičia už väčšinou nežijú, dedina Slatinka je vysťahovaná a investor, Vodohospodárska výstavba, ani dnes, keď projekt definitívne končí, nemá podklady ani len na územné konanie.

Vláda Igora Matoviča je prvá, ktorá hovorí úplne jednoznačné nie megalomanskému projektu. Na strane 97 programového vyhlásenia vlády je napísané, že definitívne zrušia plánovanú investíciu vodné dielo Slatinka.

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) označuje odmietnutie výstavby Slatinky alebo Tichého Potoka za jasný signál vlády smerom k občanom, že upúšťa od výstavby gigantických priehrad. Ako príklad uviedol prípad Francúzov, ktorí v októbri uplynulého roka skončili s odstraňovaním priehrady Vezin na rieke Sélune.

Vodohospodári sa bez finančného krytia a podpory verejnosti vytrvalo snažili aj po roku 1989 oživiť nápad komunistických predchodcov. Plánovaná cena bola od 113 miliónov eur podľa Vodohospodárskej výstavby a do 150 miliónov eur podľa odhadu Združenia Slatinka. Znamenala by 17 zaplavených biotopov a zaplavila by plochu 322 futbalových ihrísk.

Zelené decká

Martina Paulíková zo Združenia Slatinka sa snaží zastaviť výstavbu vodného diela od roku 1993. Na verande miestnej školy uvažuje nad tým, čo držalo projekt VD Slatinka tak dlho pri živote. Do Slatinky prišla prvýkrát ako osemnásťročná študentka Fakulty ekológie vo Zvolene. Rozhovormi s pôvodnými Slatinčanmi o tom, čo sa tam odohrávalo, strávila hodiny.

„Vodohospodári sa na nás

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie