Denník N

Lekcie z prechádzky vojnovou Bratislavou

Ocenený návrh zo súťaže na univerzitné mesto v Bratislave. Dobová fotografia so zakresleným návrhom centrálnej budovy. Autori: Ernesto a Attilio La Padula. Foto - L'Archivio Lapadula, Rím
Ocenený návrh zo súťaže na univerzitné mesto v Bratislave. Dobová fotografia so zakresleným návrhom centrálnej budovy. Autori: Ernesto a Attilio La Padula. Foto – L’Archivio Lapadula, Rím

Kniha Vojnová Bratislava (1939 – 1945) rozpráva príbehy architektúry mesta za slovenského štátu.

Keď ide o budovy postavené za socializmu, názorové tábory sú jasné. Jedni by ich neváhali búrať, veď tie stavby sú pripomienkou totality. Oponenti, naopak, bránia vzniknutú architektonickú kvalitu alebo zhmotnenú spoločenskú pamäť.

Ale čo ak ide o obdobie slovenského štátu a druhej svetovej vojny? Vieme, ktoré stavby vtedy vznikli? Premietla sa do nich nacionalistická doktrína? Bola architektúra výrazovým prvkom politickej moci? A ako ovplyvnil duch vojny výzor miest?

Publikácia Vojnová Bratislava (1939 – 1945) si kladie práve tieto otázky. A zameriava sa pritom na naše hlavné mesto. Kolektív historikov architektúry a architektov zo Slovenskej akadémie vied a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave skúmal príbeh mesta v zložitých historických súvislostiach.

Prečo po tejto knihe siahnuť? Pretože po jej prečítaní budete Bratislave viac rozumieť a budete ju vnímať inak.

Ocenený návrh z medzinárodnej súťaže na univerzitné mesto v Bratislave od Ernesta a Attilia La Padulovcov. Foto – Slovenský národný archív, fond ministerstva dopravy a verejných prác

Ideológia a architektúra

Šesť rokov je v urbanizme omrvinka. Navrhovanie architektúry a procesy výstavby totiž prebiehajú v časovo náročných intervaloch. Preto aj pre bratislavské roky 1939 – 1945 platí, že sem presahovali projekty začaté už skôr a mnohé stavby z tohto obdobia boli dokončené až po vojne – v úplne inej spoločenskej a politickej situácii.

Na vytvorenie rozoznateľného výrazu preto bolo málo času. K tomu sa pridal fakt, že architektúra nebola súčasťou politickej agendy do tej miery, ako sa to dialo napríklad v Nemecku či Taliansku. Čiže v prípadoch, keď bola fašistická ideológia cielene premietnutá aj do monumentálneho architektonického jazyka.

Napriek tomu to neznamená, že sa obdobie slovenského štátu, zmeny na politickej mape Európy a prebiehajúca vojna na meste nepodpísali. Naopak. Hoci vyslovene ikonické stavby totalitného štátu v područí fašistického Nemecka nenájdeme, príkladov na vplyv politiky či ideológie na výzor mesta je v knihe Vojnová Bratislava celé množstvo. Rovnako platí, že viaceré zo stavieb z tohto obdobia neniesli žiadnu ideologickú pečať.

Niektoré zo zámerov neboli realizované, iné neprežili a mnohé z budov či priestorov dnes vnímame úplne inak. Oživiť si ich historický kontext pritom neznamená len dejepisné cvičenie, ale aj lepšie porozumenie dnešnému životu v Bratislave. Priblížme si to na piatich vybraných príkladoch z knihy.

Perspektívny pohľad z oceneného súťažného návrhu, ktorý vytvoril nemecký kolektív v zložení Wolfgang Draesel a Willi Kreuer. Foto – Slovenský národný archív, fond ministerstva dopravy a verejných prác

1. Prepísať Hradný vrch

Komu by dnes napadlo búrať Bratislavský hrad?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie